Tichý šepot prenikol do mojej mysle. Ležala som na lôžku v mojej cele, hladná a uzimená, vytrhnutá z meditácie. Niekto stál pri mojích dverách a ticho vysvetľoval niečo tomu druhému.
"Nedali sme jej najesť ani napiť, presne ako prikázal Temný pán. Ale ona sa na nič nesťažuje, nepovie ani slovka. Nič nerobí, len... leží. Leží a hľadí do stropu. Je pravda, že odolala Cruciatu?"
"Áno," odpovedal ten druhý podráždene. "Ale Temný pán nechce, aby sa to rozšírovalo. Domnieva sa, že to bol len nejaký druh triku."
Uškrnula som sa.
"A teraz som dostal nové príkazy. Bude presťahovaná. Odomkni dvere."
Počula som cvaknutie zámku a dnu vošiel jeden zo smrťožrútov. Bol vysoký a široko stavaný, samozrejme, v čiernej. Zviazal mi ruky aj oči a ani sa neobťažoval povedať mi, kde ma vedie. Kráčali sme po chodbách, pomaly, zrejme preto aby som nezakopla. Tento smrťožrút bol oveľa ohľaduplnejší ako tí, ktorí ma viedli pred ním. Musel mať príkazy, aby sa správal lepšie.
Kráčali sme dlho, pomocou mágie som kontrolovala svoje okolie. Z kobiek sme sa dostali do druhého poschodia, ku hosťovským spálňam. Na každom poschodí, vysokom možno dvanásť metrov, bolo osem spální - my sme zastavili pri poslednej. Tam sa k nám pripojili dvaja muži - zrejme moji strážcovia. Môj väzniteľ otvoril dvere a vošli sme dnu. Smrťožrút sa otočil, zamkol dvere a dal mi dole kúzlo obmedzujúce zrak. Zažmurkala som.
Bola som vo veľkej, priestrannej spálni. Nečakane, ladenej do strieborno-zelena. V strede bola obrovská posteľ z nebesami a cez vysoké okná dnu prúdilo slnečné svetlo. V rohu bola masívna skriňa a vedľa dvere, zrejme do kúpeľne.
"No musím povedať že toto je príjemná zmena, čo sa týka ubytovania," poznamenala som a začala sa vyzliekať. Cítila som, ako smrťožrút za mnou nervózne prehltol. Bol mladý, mohol mať možno toľko rokov ako ja.
"Tvoje oblečenie je tu," dostal zo seba a podal mi stĺpček oblečenia. "Temný pán ťa očakáva na večeri o hodinu. Máš sa umyť a..." zahabkal, lebo som si vyzliekla aj nohavice a zostala len v spodnom prádle. Natiahla som sa pre čierny župan, ktorý bol na posteli a prehodila si ho cez seba. Žiarivo som sa na neho usmiala. "A...?"
"A prídem po teba," zamrmlal nakoniec, s očami na svojích topánkach.
Usmiala som sa svojmu malému víťazstvu a zamierila do kúpeľne.
"Budem pripravená," povedala som a zavrela dvere.
Kúpeľňa bola naozaj skvostná. Obrovská mramorová vaňa, so zlatými ozdobami, veľké zrkadlo a skrinka plná kozmetiky. Ignorovala som kručanie v bruchu, pustila som vodu naplno a začala som preskúmavať rôzne fľaštičky. Nakoniec som sa rozhodla pre ružovú penu do kúpeľa a telové mlieko s medom. Spokojne som si vliezla do vane a ponorila sa pod vodu.
***
Presne pätnásť minút pred šiestou som stála pred veľkým zrkadlom v spálni a upravovala si účes. Musela som uznať, že šaty, ktoré mi Lord Voldemort dal poslať, boli skutočne skvostné. Krátky,
ix-kový strih, čipkovaná spodnička a trištvrťové rukávy, tesný živôtik zdôrazňujúci môj štíhly pás. Na nohy som dostala vysoké čierne lodičky - no kvôli nepraktickosti som ich zmenila na vysoké čižmy, s menším podpätkom. Skontrolovala som kúzlo na vlasoch, ktoré boli stále takmer celé biele, a zviazala som si ich do voľného vrkoča. Spokojná so svojím vzhľadom som sa uškrnula do zrkadla a pohodila vlasmi. Cítila som sa príjemne, hlavne kvôli úžasnému kúpeľu, ktorý som absolvovala. Voňala som po ružiach a moje vlasy boli po dlhom čase hebké a príjemné na dotyk. Uvažovala som, čo ešte si vezmem na plecia, lebo odhalené ramená v kamennom dome nebol dobrý nápad. Chvíľu som sa hrabala v skrini, kým som našla to, čo som hľadala - krátky čierny svetrík. Položila som ho na posteľ a znova sa začala venovať svojmu výzoru.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
