Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

24. kapitola: Pomôž ranenému

Prechladla som.
Dlhú dobu som to ignorovala, pretože moje telo sa väčšinou vedelo s akokoukoľvek chorobou vyrovnať samo, ale zrejme som si uhnala nie bežnú nádchu, lebo mi nepomohol ani Životabudič. Ako som sa v hmle vliekla vyučovaním a kýchala na Starostlivosti o zázračné tvory, kým nám Hagrid ukazoval ako sa postarať o Plužiaka pestrofarebného. Zaujímalo by ma, ako tie obrovské slimáky prežijú na zamrznutej zemi, keďže pochádzali z afriky. Ako som poznala Hagrida,  pravdepodobne tie jedovaté obludy choval vo svojej chalupe a urobil im vedľa svojej teplú postieľku. Predstava teplej, príjemnej postele ma bezútešne roztriasla. Zrazu ma obklopilo teplo, akoby okolo mňa ovinuli teplú prikrývku.
Spokojne som si vzdychla a bokom som pozrela na Draca, jediného človeka ktorý mohol také kúzlo poznať a mal schopnosti zoslať ho nehlučne. Zmätene som zodvihla obočie. On by nikdy neurobil nič, čo bolo aspoň vzdialene pripomínajúce láskavosť. Jeho oči na mňa zaiskrili a ja som sa na krátky okamih usmiala. Celkom ma ovládol nával emôcie, ktorá má prekvapila. Ešte pred mesiacom by som sa srdečne smiala pri predstave že by Draco Malfoy zmenšil moje nepohodlie namiesto toho, aby ho spôsobil.
Bolo to mätúce, ale prekliato vítané.
Neskôr toho dňa po vyučovaní som sa dovliekla do mojej miestnosti.
"Vyzeráš dokonale hrozne," privítal ma na pozdrav Draco a mne vyplávala na myseľ spomienka na môj, Blaisov a Lunin rozhovor spred niekoľkých dní.
"Vďaka. Cítim sa dokonale hrozne."
"Tak si daj dole habit. Poď sem, ľahni si a ja ti poskytnem starú Malfoyovskú rodinnú liečbu."
Podozrievavo som sa na neho pozrela.
"Zahrňuje to plačenicu a elektrických úhorov?"
"Nie, to je liečba na ťažké akné."
Posadil sa a kývol na mňa. Váhavo som odhodila habit a sadla som si k nemu. Automatický som skontrolovala či je môj prútik v ľavom rukáve.
Natáčal nás obidvoch až kým sme pohodlne neodpočívali. Dracov chrbát bol opretý o roh gauča a ja som sa o ňho opierala s hlavou položenou na jeho hrudi. Prehodil cez nás oboch prikrývku.
"Považujem tvoju liečbu a trochu podozrivú."
Utíšil ma a začal mi dlhými prstami masírovať spánky. Šťastne som si vzdychla, keď sa bolesť pomaly rozplynula a telom sa mi začalo šíriť príjemné teplo. Prestala som sa obávať Dracových postranných úmyslov a úplne sa poddala jeho liečbe. Mala som pocit že tam kde som bola, som bola schopná ostať navždy.
"Beriem späť svoju predchádzajúcu poznámku. Je to vynikajúca liečba."
"Zaberá na množstvo chorôb."
"To sa stavím."
Nebola som si istá, kedy má tá sladká nečinnosť učičíkala k spánku, ale pozvoľna som sa omámene prebúdzala s tým, že ma niekto jemne drží.
Kto ma drží?
Objatie bolo pevné a láskavé, prsty toho človeka mi spočívali na rebrách, druhá ruka mi podopierala ju hlavu.
Harry vždy voňal ako čistá bielizeň. Aj po hlave hodinách strávených na metlobalovom ihrisku vždy sebou niesol nezameniteľný pach citrónového čistiaceho prostriedku a čerstvého vzduchu. To bola Harryho charakteristická vlastnosť - mohla som na to staviť svoj život.
Ron voňal ako tráva a mydlo, ktoré Molly tak často kupovala. Voňal tak odkedy sme sa prvýkrát stretli, a ja som vedela že sa to nikdy nezmení.
Severus zas voňal ako bylinky a čosi medeného.
Takže nech ma obímal ktokoľvek, voňal ako silný santalový olej.
Ach.
Draco.
Hlavu som mala na jeho hrudi, jeho ruky ma ochrániťeľsky obímali okolo pása. Svoju ruku som mala blízko jeho kľúčnej kosti, jedna moja noha bola prepletená s jeho. Načúvala som ako dýcha a cítila som rovnomerné klesanie a zdvíhanie jeho hrude. Zasmiala som sa v údive, že Draco Malfoy dovolil humusáčke, aby na ňom zaspala. Tak veľmi sa zmenil. Moja podozrievavá časť chcela vedieť prečo. Tá dôverujúca časť ma nútila, aby som to jednoducho prijala.
Alebo tá hlúpa časť.
Mala by som vstať, ale hrozne nerada by som ho prebudila. A nie len kôli tej neuveriteľnej spokojnosti, ktorú som pociťovala, keď som na ňom ležala. V skutočnosti, keby som mohla prinútiť svoje nervové zakončenia aby správne fungovali, hneď by som vyskočila a bežala s vetrom o preteky. Práve som sa zahrávala s ohňom.
"Sme hore, Steinerová?" zamrmlal Draco.
Vzdychla som si. "Nanešťastie." Namiesto toho aby som sa zdvihla som mu palcom zľahka pohladila hruď a zachichotala som sa.
"Na môj veru, čo by chrabromilčania povedali, keby sa dozvedeli že som spala s Dracom Malfoyom?"
"Samozrejme že by povedali 'štastná mrcha'."
Zasmiala som sa a hravo ho udrela do hrude. "Aj chalani?"
"Jasnačka. Hlavne Potter. Predstiera, že ma nenávidí, aby zakryl ako ho neodolateľne sexuálne priťahujem."
Z tej absurdnej predstavy mi zabehlo. "Fuj!"
Zrazu som sa zo zalapaním po dychu postavila. "Koľko je hodín?"
Malátne si založil ruky za hlavu a uvoľnene sa na mňa usmial.
"Ty si tá čo má muklovské hodinky, spomínaš si?"
Pozrela som sa na svoje staré Doxy, dar od môjho ocka. Boli to unikátne naťahovacie hodinky ktoré fungovali aj na Rokforte.
"Tri štvrte na dvanásť, u Merlina!" vydýchla som. ''Musíme sa prekradnúť do naších klubovní."
"Malfoyovci sa nezakrádajú. Mám v pláne sa tam pokojne vrátiť. Ozaj, správaš sa akoby si nikdy nebola takto v noci vonku. Ako ste to ty a tí lemuri robili, že sa zakrádali po tejto škole, odhaľovali Tajomné komnaty a navštevovali bláznivého hájnika?"
Nemala som v úmysle prezradiť mu svoje nočné potulky ani existenciu Harryho Neviditeľného plášťa a Záškodníckej mapy, bez ohľadu na to akým nebezpečne sexy v tej chvíli Malfoy bol. Vstala som.
"Mohla by si tu skrátka ostať zo mnou," navrhol.
Zazrela som na neho. "Hoc je to veľmi lákavá ponuka, Malfoy..." zatiahla som a sledovala ako začal ťažšie dýchať. "Nieje to práve najrozumnejší nápad."
Uškrnul sa. "Chceš aby som ťa odprevadil von?"
V úžase mi padla sanka.
"Kto si a čo si urobil s Dracom Malfoyom?"
Ignoroval to a vstal s gauča. Vzal môj habit, prehodil mi ho cez plecia a upevnil okolo krku. To isté spravil aj sebe, a potom podržal otvorené dvere, keď sme odchádzali.
Do chrabromilskej veže sme sa dostali bez akýchkoľvek problémov. Považovala som to za diablovo šťastie. Keď sa potuluješ po hrade so smrťožrútom, máš zrejme akýsi druh ochrany.
Keď som stála pred portrétom, Draco ma elegantne pozdravil a odišiel do žalárov. Pozerala som sa za ním so zasneným úsmevom až kým nezmizol za rohom.
"Schôdzka s tvojou tajnou láskou?" opýtala sa Bacuľatá pani hlasným šeptom.
"Áno," odvetila som a nedovolila aby mi došiel význam tej otázky. Vyslovila som heslo, vošla do klubovne a už o chvíľu som spala, zavŕtaná v prikrývkach v posteli s nebesami.
Snívalo sa mi o strieborných očiach a bielych vlasoch.
                                                                                      * * *
"Tak ako sa majú naši zaľúbenci?"
Zavrčala som.
"No tak, Lara. Chcem počuť horúce novinky."
Ďaľšie zavrčanie.
Severus si dolial Ohnivú whisky a pokrútil pohárom. Môj bol takmer prázdny, tak som vzala fľašku a štedro si naliala. Potom som to do seba kopla na jeden raz.
"No, mierni sa, mierni sa."
Zazrela som na neho.
"Prestaň ma štvať, Severus. Mám dosť starostí než aby som riešila tvoje poznámky." A znova som si doliala. Potom som si odfrkla a položila pohár na stolík.
"Všetko je jasné, Severus. Všetko. Albus na konci roka zomrie. Draco zlyhá vo svojej úlohe. Ty sa pripojíš naspäku smrťožrútom a ja s Harrym, Ronom a Hermionou pôjdeme na misiu. Ale čo v tom, kurva robím ja a Draco?"
Naštvane som sa oprela do kresla. Majster elixírov sa uškrnul.
"Svet nefunguje podľa knižky, Lara. Ešte sa všetko môže zmeniť. Inak, ako pokračuješ s proroctvom?"
Zasmiala som sa nad tým očividným zmenením témy. Ale prečo nie.
" 'Verná dvom podobám je už vysvetlené. Mám dve zvieracie podoby."
Severusovo obočie vystrelilo do výšky. "Naozaj?"
Prikývla som. "Okrem pumy, šelmy ktorá je už jasná, je moje vnútorné zviera ešte jedno.
Prižmúril oči a skúmavo na mňa hľadel.
"Drak."
Rozosmialo ho to. Ja som sa nesúhlasne mračila.
"Aj Minerva sa smiala, Severus. Až kým som sa takmer celkovo nepremenila u nej v učebni a ona sú dávala do poriadku najmenej tri dni."
Zvážnel.
"Nemôžeš sa premeniť na draka, Lara. Je tu niekoľko dôvovdou prečo. Po prvé, každý čarodejník má len jednu zvieraciu podobu. Len jednu.
Po druhé, nemôžeš sa premeniť na čarodejné zviera. To jednoducho nejde."
Zošpúlila som pery. "Nikto nemôže za to akú má podobu."
Usmial sa a znova sa napil.
Ja som len mĺkvo sedela.
Už keď som odchádzala z kabinetu, zastavila som sa a pozrela sa naspäť.
"Čo si myslel tým že sa všetko môže zmeniť?"
Severus sa zasmial.
"Nie je isté že vojnu vyhrajeme. Ako hovorím, môže sa to zmeniť."
Pokrútila som hlavou.
"Vojnu vyhrajeme, Severus. Je jedno, či o mesiac alebo o rok."
Nadvihol obočie. "Ako to môžeš vedieť? A prečo si si taká istá?"
Usmiala som sa. "Prečo to ľudia nechápu? Ja viem VŠETKO. Vojnu vyhrajeme. Presnejšie..... postarám sa o to aby sme ju vyhrali...."
                                                                                        * * *
"Kôň na f5" oznámila som Ronovi.
Pretrel si čelo a sústredil sa na hru.
"Kráľovná na h8.''
"Strelec na g6."
"Kôň..." zasekla som sa. A potom sa diabolsky uškrnula.
"Kráľovná na f4. Šach-mat."
Ron sa zachmúril a nahnevane poodkladal figúrky.
"Musíme si dať odvetu, Lare, inak to nejde. Nemôžeš ma poraziť tri krát po sebe!"
Zasmiala som sa.
"Minnets," zvolala som polohlasne. Drobná škriatka sa mi okamžite zjavila pri nohách.
"Čo si slečna želá?"
"Minnets, dones mne a Ronovi ďatelinové pivo a tekvicové pirôžky." Škriatka sa uklonila a zmizla. Ron zíral ako obarený.
"Čo je?" pokrčila som plecami.
"Ty máš vlastného domáceho škriatka?" opýtal sa v úžase.
"No," začala som. "Nie tak celkom vlastného. Minnets patrí Rokfortu, ale akosi sa rozhodla mi slúžiť."
Ron pokrútil hlavou. "Tak to sa máš."
Do klubovne vstúpila Hermiona a za ňou Dean a Parvati. Všetci si sadli ku ohňu.
Pretiahla som sa. "Čo budeme robiť? Nudím sa."
"Čo Rachotiaca Sedma?" navrhol Dean.
Prevrátila som očami. "Nie, to je nuda. Čo párty v prefekskej kúpeľni?"
"Ani náhodou!" vykríkla Hermiona pobúrene. Ostatní sa usmievali.
"Je rozhodnuté," povedala som s úsmevom. "O hodinu na štvrtom poschodí, tretie dvere od sochy Roderica Rozpačitého. Heslo je 'svieži vietor'."
Napriek Hermioninmu vehementnému protestovaniu sme sa ona, ja, Harry, Ron, Seamus, Dean, Ginny a Neville stretli pri obrovskom bazéne v prefekskej kúpeľni. Za hlučného kriku sme sa jašili vo vode, jedli kotlíkové koláčiky a pili tekvicový džús ktorý doniesla Minnets. 
Nakoniec sa to zvrhlo na vodnú vojnu, kde sme sa snažili jeden druhého potopiť, takže som sa párkrát ocitla pod vodou aj ja.
Po dvoch hodinách sme sa utrmácaní vplazili do klubovne, popriali si dobrú noc a padli do postelí.
                                                                                       * * *
Okolo polnoci som sa zobudila na pocit že niekto kráča po schodoch smerom ku mojej spálni. Rýchlo som vstala a vytiahla prútik. Zamumlala som 'lumos minima' a rozcapila dvere. Bol to Ron. Bledý, zamuchlaný v pyžame očividne trasúci.
"Lara, poď, rýchlo. Harry..."
Toto jedno slovo mi okamžite objasnilo situáciu. Rýchlo som vkĺzla do županu a s rozsvieteným prútikom som sa náhlila ku chlapčenským spálňam.
Harry sa zmietal na posteli, očividne s hroznej nočnej more. Okolo neho ako strážcovia stáli Neville, Dean a Seamus.
"Choďte do postelí," nariadila som okamžite. Poslúchli bez slova a ja som zamerala pozornosť na chlapca na posteli.
"Harry, bude to v poriadku. Hej, počuješ ma? Harry."
Nepomáhalo nič, neustále sa mykal a stonal, zúrivo zatínal päste.
Povzdychla som si. Je len jedna možnosť ako zistiť, čo sa odohráva v jeho hlave. Nebude sa mu to páčiť, ale...
Vytiahla som prútik, priložila ho k jeho spánku a druhou rukou som sa dotka svojho spánku.
"Legillimens."
                                                                                          * * *
"Čo mi povieš, Lucius?"
"M-môj pane..."
"Musel som ťa vyslobodiť, Lucius, už zase! Crucio!"
Blonďavý muž sa zvíjal v agónii bolesti na zemi, kričal a skuvíňal. Jeho výraz už nebol taký nóbl ako kedysi. Dlhé plavé vlasy boli strapaté, na tvári mal dvojdňové strnisko. Vzduchom sa niesla neskutočná nenávisť, spaľovala kyslík, tak že neostalo nič, z čoho by sa dalo žiť.
Keď Cruciatus prestal, ani sa nenamáhal vstať. Len ležal na zemi a triasol sa, zrejme očakávajú ďalší nával zakázanej kliatby.
V rohu prerývane vzlykala Narcissa Malfoyová. Jej vzhľad bol tak isto biedny, ruky sa jej triasli, tvár mala strhanú.
"Ešte stále si členom môjho vnútorného kruhu, Lucius. Ale len tesne. Avšak radil by som ti, aby si ma znova nesklamal."
"Áno môj pane," zašepkal ticho Lucius.
Vtedy som opustila Haryyho myseľ.
"Ach!''
Odhodilo ma dozadu a pristála som pri Ronovej posteli. Rozkašľala som sa a rýchlo som sa pokazila späť k Harrymu.
"Čo si robíš, Lara?" Ron zúfalo držal Harryho za ruku. "Čo si urobila?"
Pokrútila som hlavou a priložila prútik na Harryho hruď.
"Ennervate!"
Zelenooký chlapec prudko otvoril oči a posadil sa. Netrvalo ani sekundu a držal v ruke prútik.
"Harry, Harry to som ja!"
Zažmurkal a jeho z jeho očí zmizol sklenný pohľad, ktorý mu kalil zrak.
"Lara, uf. Ani nevieš, z akej hroznej mory si ma práve zobudila."
S úľavou som sa zasmiala. "Ale viem."
Prekvapením roztvoril oči.
"Nie tu," vyslovila som polohlasne a zodvihla jeden prst ako varovanie, "je tu priveľa uší ktoré môžu počúvať. Stretneme sa o desať minút v klubovni."
V kúpeľni som si prepláchla tvár a zbehla dole schodmi. Harry tam už čakal. Sedel na gauči a tvár mu osvetľovali dohárajúce uhlíky. Sadla som si vedľa neho.
Tvár mal napätú, zuby zaťaté a zaryto hľadel do ohňa.
"Hej,'' pohladila som ho po chrbte. "Bude to v poriadku."
Vzdychol si. "Nebude, Lare. Nikdy nebude. Ako si vedela že som ma víziu?"
"Nebola to vízia, Harry. To čo si videl sa naozaj odohrávalo."
Zachmúril sa. "Takže ako?"
S povzdychom som otočila tvár k ohňu. Vedela som, že to čo mu poviem nezoberie veľmi dobre.
"No, Harry, nevedela som ťa upokojiť, keď ma k tebe zavolal Ron. Vedela som že vidíš niečo naozaj zlé, tak som použila Legilimenciu aby som videla čo sa odohráva v tvojej hlave. " zmĺkla som a čakala na jeho odpoveď.
"Ach." jemu mozgu stále otupenému spánkom trvalo dosť dlho, kým pochopil čo som naozaj povedala. "Použila si čo?"
"Legilimenciu," povedala som opatrne.
"Ty ovládaš Legilimenciu?"
"No...hej."
"A to ťa nenapadlo sa niekedy zmieniť?"
''Nie."
"Nie?!"
"Vieš, akí sú chrabromilčania drbny. Neprešiel by ani týždeň a už by to celá škola vedela. Takéto veci si nechávam pre seba, a ty to vieš."
Prehrabol si čierne vlasy a zavŕtal sa do podušiek. Pritúlila som sa k nemu a on ma ospalo objal jednou rukou. Ticho sme ležali.
"Aj tak nemám dobrý pocit z toho, že si sa mi hrabala v hlave,'' zamumlal.
Ticho dom sa zasmiala. "Harry, zo všetkých ľudí na svete som ja tá posledná, ktorej by si sa mal obávať, že ti zneužije myseľ."
"No veď preto."
Spánok ma úplne premohol. Teplo sálajúce z Harryho tela ma jemne rozohrievalo, viečka mi oťažievali. Ešte som v polospánku cítila ako cez nás prehodil deku a ešte viac som sa pritúlila.

Rada by som vedela vaše názory na hlavné postavy a celkový dej príbehu. Čo sa vám najviac páči, a čo naopak, najmenej?
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Nabudúce:
"Chceš mi nahovoriť že medzi tebou a Pansy nikdy nič nebolo?"
"Medzi tebou a Potterom tiež nikdy nič nebolo?"
Rozhodila som rukami. "Aj keby, to nie je tvoja prekliata vec! Ja nie som tvoj majetok! Už sa s tým, dopekla zmier!"
"Si moja a ty to veľmi dobre vieš! Tak sa z ním prestaň mojkať, lebo za seba neručím!"
Šibalský úsmev sa mi rozlial po tvári. "Ty žiarliš!"