Z knihy Čierna čepeľ, (Legenda o Astolatovi, Čiernom jazdcovi)
Čierny jazdec vedie biele vojsko,
čierny plášť a biele vlasy vejú vo vetre.
Sila, temnota víri sa,
čierny kabát, čierne oči, čierna krása.
Bieli Bojovníci chvália jeho meno,
temnota ukrytá v čepeli,
zdá sa,
zlo ustupuje, stráca sa.
Túžobný výkrik do tmy,
hlása,
tma sa zvíja,
praská.
Pot, krv, boj a meč.
Koľkokrát bude musieť ešte udrieť?
Čierny jazdec cvála,
kopytá Nevinného dunia.
Jeho rytier zráža,
rukoväťou posla.
Tmy.
Temnoty.
Krásy.
Bieli Bojovníci tasia,
biela čepeľ krváca.
Biele plášte trhajú sa,
Čierny jazdec cvála.
Vždy zvíťazí,
vždy porazí,
vždy zachráni.
Čierny jazdec stojí na stráni,
pod ním krv, krik smrti,
za ním Biele vojsko,
v srdci udatní,
hlas fénixa, na jeho pleci.
Krv Čierneho jazdca,
skveje sa na svetle.
Sneh prikrýva jeho obete.
Čierny jazdec kričí,
Tma stráca sa,
nevládze kráčať, potáca sa.
Bieli Bojovníci kricia:
"Astolat! Nihel Servais!"
Päste na hrudiach,
hlavy sklonené,
pohľady upreté do zeme.
Smrť Čierneho jazdca,
prináša vykúpenie,
lebo čo je krása, keď nie je utrpenie?
***
Povstal si z tmy, z krásy temnoty si vydal svoju silu, Ó pane. Bol si slabý a zdesený, ale srdce tvoje odhodlane silnelo, moc tvoja rástla ako búrka v teplých dňoch. Znášal si súženie, oheň v tvojom vnútri horel jasým plameňom. Ako dlho budeš musieť rásť, ó Astolat, Čierny jazdec, rytier z temnoty? Ako dlho bude trvať tvoja vláda, ako dlho nás budeš chrániť ako svojich služobníkov?
Povrazy smrti ma obkľúčili;i prudké záplavy naničhodníkov ma stále desili. Áno, povrazy šeolu ma obklopili,postavili sa proti mne osídla smrti. Vo svojej tiesni som stále vzýval teba, svojho Pána som volal o pomoc.
Zo svojho chrámu si počul môj hlas a tu moje volanie o pomoc pred tebou dospelo k tvojím ušiam.
A zem sa roztriasla a zapotácala sa sem a tam a základy samotných vrchov sa začali zmietať a triasli sa sem a tam, lebo on sa rozhneval. Z nozdier mu vyšiel dym a oheň z jeho úst zožieral,vznietili sa od neho uhlíky. A potom naklonil nebesia a zostúpil.A hustú temnotu mal pod nohami. A prišiel a priletela prirútil sa na krídlach ducha. Potom urobil tmu miestom svojho úkrytu,okolo seba ako prístrešok temné vody, husté oblaky.
Z jasu pred ním boli jeho oblaky, ktoré sa uberajú okolo,krupobitie a horiace ohnivé uhlíky. A v nebesiach sa rozhrmel a sám Najvyšší začal vydávať hlas,krupobitie a horiace ohnivé uhlíky.
A vysielal svoje šípy, aby ich rýchlo rozptýlil,a blesky vystreľoval, aby ich uvrhol do zmätku. A riečištia vôd sa stali viditeľnými a základy úrodnej zeme sa odkryli tvojím káraním, ó, Astolat, vánkom dychu tvojich nozdier.
Posielal z výšiny, bral ma,vyťahoval ma z veľkých vôd. Oslobodzoval ma od môjho silného nepriateľa a od tých, čo ma nenávideli, lebo boli silnejší ako ja. Stáli proti mne v deň mojej pohromy,ale Astolat sa stal mojou oporou. A potom ma vyviedol na priestranné miesto,vyslobodzoval ma, lebo vo mne našiel potešenie.
A dychom tvojich nozdier boli nahromadené vody; zastavili sa ako hrádza
záplav;vzdúvajúce sa vody stuhli v srdci mora.
Nepriateľ povedal: Budem prenasledovať! Dostihnem! Rozdelím korisť! Moja duša sa nimi nasýti! Vytasím meč! Moja ruka ich zaženie!'
Fúkol si svojím dychom, more ich prikrylo;potopili sa ako olovo v majestátnych vodách.
Vystrel si pravicu, zem ich pohltila.
Povolal si svojích bojovníkov, krásu ich bielych plášťov si zničil krvou tvojich nepriateľov. Bojovali za teba, krvácali za teba, umierali za teba. Svojou vernosťou dali ti svoje čisté duše. Ich srdcia boli celé tvoje. Ako šípy v luku, taký boli oni pod tvojou rukou. Tvoja čepeľ sa leskla vo svetle smrti - zrážala zlých, ich krv zdobila tvoju tvár.
A v tvojom zápale, v ohni svojej zúrivosti budeš musieť hovoriť. V ten deň istotne nastane veľké trasenie na pôde zeme.
A celkom istotne sa budú kvôli tebe triasť morské ryby a lietajúce nebeské tvory a divé poľné zvieratá a všetky plaziace sa tvory, ktoré sa plazia po povrchu zeme, a všetko ľudstvo na povrchu zeme; a vrchy budú skutočne zvrhnuté a strmé cesty budú musieť spadnúť a dokonca i každý múr spadne na zem.
Ako dlho za nás budeš bojovať, ó Čierny jazdec? Ako dlho budeme pod tvojím krídlami, chránení pred temnotu, ktorej vládneš?
Krv tvoja, mieša sa s krvou tvojích nepriateľov. Sneh prikrýva tvoje obete. Zomieraš v potoku ich krvi, ležíš medzi ich telami, chladnými a bez života.
Zomieraš, ó Pán Pánov, tvoje telo je smrteľne ranené! Krv tvoja je bordová ako krv draka, ktorý je v tvojom vnútri. Pieseň tvojej smrti sa vznáša nad bojiskom.
Ako si mohol, Astolat? Ako si nás mohol opustiť a nechať nás samých, plačúc nad tvojím mŕtvym telom?
__________
Nie, toto nieje nová kapitola, len taká vsuvka, aby ste pochopili niekoľko nasledujúcich situácii. Je písaná dosť ťažkým, skôr symbolickým jazykom, kvôli tomu že kniha, z ktorej je úryvok, je stará celé tisícročia. Odporúčam si ju prečítať poriadne, pretože je veľmi dôležitá.
Kto sa teší na veľké finále tak ako ja?
Astolat- po latinsky rytier alebo čierny jazdec
Nihel Servais - Víťazná záchrana (latin.)
Vera
Pozn. veľká časť tohoto úryvku má inšpiráciu v Žalmoch.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
