Ako dlho by sa priemerný čarodejník spamätával z toho, že je členom tej najváženejšej čistokrvnej čarodejníckej smrťožrútskej rodiny v celej Británii?
No, mne to trvalo niekoľko minút. Stála som tam, v strede miestnosti, stuhnutá a skrčená, akoby som nedokázala prijať informáciu, ktorú mi mozog ponúkol. Všetky udalosti, ktoré som po celý minulý rok zažívala, do seba s perfektným zvukom zapadli.
To, ako som cítila jeho pocity, aj keď sme neboli spolu.
To, ako som vídavala Malfoy Manor a Dracových rodičov.
To, ako sa cezo mňa prelievali často neznáme a cudzie emócie, bez blízkeho zdroja.
To, ako som poznala Manor, každý jeho kút, hoc som tu nikdy predtým nebola.
To, ako som cítila jeho bolesť, keď ho Voldemort mučil.
To spojenie, ktoré prebehlo medzi mnou a Luciusom Malfoyom, keď na mňa vrhol Neodpustiteľnú kliadbu.
A moje vlasy, bože moje vlasy.
Prekliata Malfoyovská blond.
Ah-môj-bože.
Máchala som okolo seba rukami, až kým som sa nezachytila niečoho, o čo som sa mohla oprieť. Dotackala som sa ku stene a zosunula sa dole. Objala som si kolená a bradu vložila medzi ne.
Stále som tomu nedokázala uveriť.
Ja a Malfoyová? Svet sa musel zblázniť! Nedokázala som si predstaviť samú seba ako vediem uhladené konverzácie s namyslenými čistokrvnými.
Dopekla.
Ako sa toto mohlo stať? Bolo snáď v čarodejníckych rodinách bežné, že si vybrali hocikoho a nanútili mu svoju krv?
"Pani....?" opýtala sa škriatka neurčito.
Trhla som hlavou a zaostrila som na nervózne vrtiacu sa škriatku stojaci vedľa mňa. Unavene som si pretrela oči a povzdychla som si.
"Hej...totiž...vieš, kde mám izbu?"
"Áno, pani."
"Dobre. Priprav mi voňavý kúpeľ, o chvíľu sa vrátim. A nikomu nevrav, že si ma videla."
Prikývla a s hlbokým úklonom zmizla. Nevedela som, ako inak sa jej zbaviť. No musela som si ešte raz overiť to, na čo som doteraz prišla.
***
Vedela som zhruba kde sa vchod do tej tajnej miestnosti nachádza, ale musela som to najprv nájsť. Zbehla som po schodoch na prvé poschodie a potom na prízemie, kde som sa dostala do veľkej pred siene. Vyzerala presne tak isto, ako v mojej hlave. Opatrne som pristúpila ku veľkému kozubu, jemne sa rezla do dlane a nechala som niekoľko kvapiek spadnúť na kamennú rímsu. So zasyčaním sa vpili a kozub sa odsunul od steny a ukázal mi nízku čiernu chodbu. Bez váhania som vstúpila dnu, vyčarujúc malé svetielka, aby mi osvetľovali cestu.
Kráčala som len pár sekúnd, keď sa predo mnou objavil vstup do veľkej miestnosti - fakľe po stenách sa rozhoreli a ja som na opačnej strane na kamennej stene uvidela visiaci obrovský zelený gobelín, siahajúci od stropu až ku zemi. Boli na ňom vyobrazené vetvy rodu Malfoyovcov staré stovky rokov, chronologicky zoradené až po tie posledné, ktoré som hľadala.
Mykla som rukou a svetielka sa pomalým, tancujúcim pohybom prešli ku trom menám vyšitým zlatou niťou na smaragdovo zelenom podklade. Osvetlil ich matným modrým svetlom a ja som pristúpila bližšie ku gobelínu, až tak, že sa mi nos takmer dotýkal hrubej látky.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
