Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

11. kapitola: Nevidení nenávidení

Leto ubehlo na môj vkus príliš rýchlo. Okrem neustálych správ o aktivizácii smrťožrútov sme sa nič nové nedozvedeli;Harry bol mĺkvy a osamelý, Hermionu zaujímali viac OVCE ako my, Ron mal svoj rozvrh zaprataný trénovaním metlobalu. Na konci prázdnin, sme sa všetci zišli na Grimmaudovom námestí. Atmosféra bola dosť uvoľnená, postarali sa o to hlavne Fred s Georgeom. Okolo veľkého stola v kuchyni sa zhromaždila celá Weasleyovská família,(samozrejme,okrem Percyho), Remus, Miona, Harry, Deadlus Diggle, Thonksová, Fleur,Moody, a k môjmu prekvapeniu aj Hagrid. Nálada bola skvelá, aj vďaka ohňostrojom ktoré pripravili dvojčatá. Malé ohňostroje z ich obchodu vybuchovali nad stolom, robili kľučky-háčiky. Molly pripravila naozaj nádhernú a hlavne chutnú večeru. Po nej sme všetci sedeli a pokojne sa rozprávali, ja som sedela oproti Charliemu. Nenápadne, tak aby si to ostatní nevšimli sme skúšali svoje empatického schopnosti. Stačilo popustiť uzdu a skúmať jedného po druhom.

"Ron."nadhodil Charlie.

Nemusela som sa ani moc sústrediť. "Pohodička. Hlad, nič viac. Nabudúce daj niekoho zložitejšieho. Remus."

" Únava." Charlie vzhliadol k vlkolakovi na opačnom konci stola a snažil sa na neho nezírať príliš okato. "Bolesť, spln sa blíži. Mamka."

Opatrne som pohliadla cez kuchyňu na matku Weasleyovského klanu. Zamerala som sa na ňu....a rýchlo sa stiahla. Musela myslieť na Percyho alebo na ten minuloročný prízrak...alebo na niečo podobné.

"Nie."

Charlie sa nadychoval k protestom ale nenechala som ho prehovoriť, len som sa rýchlo uistila že sú moje vnútorné štíty na mieste. "To nechceš počuť. Ginny."

"Naštvaná a osamelá. Má pocit že ju všetci zanedbávame. Ron je vždy niekde zalezený, Hermiona sa učí, ty si vždy zo mnou,Harry ani nespomínam. Skús Tonskovú."

Trhla som sebou a zamerala som sa na drobnú aurorku s momentálne modrým három. "Napružená, rozrušená, šťastná, ustaraná... AU!" vykríkla som keď Thonksová o niečo zakopla. Niekoľko ľudí pri stole sa na mňa podozrievavo pozrelo. Vyčítavo som pozrela na Charlieho.

"Si zákerný." Pokrčil plecami a takto sme pokračovali až do noci. Okolo jedenástej som sa zdvihla od stola, popriala všetým dobrú noc a už som stúpala po schodoch hore do izby ktorú som zdieľala spolu s Ginny a Mionou. Prešla som po chodbe keď ma zrazu zachytil nával negatívnych citov. Bolesť, osamelosť,zloba, temnota. Predklonila som sa a prudko zalapala po dychu. Trvalo mi na môj vkus príliš dlho kým som vztýčila štíty. Potom som zaklopala na dvere a pootvorila ich. Vo vnútri bol Harry.

"Harry?" ozvala som sa nesmelo.

"Nemám náladu. Choď preč," zahučalo niečo z postele. Harry ležal na bruchu s hlavou zaborenou do vankúša

Zastala som vo dverách. "Prosím, môžem ísť dnu?"

Chlapec ktorý prežil si vzdychol a pootočil sa tak aby ma mohol vidieť. Chvíľu ma študoval očami a potom si trpko vzdychol a kývol hlavou. Vošla som do izby, potichu som zatvorila dvere a nehlučne som vkĺzla ku posteli.
"Posuň sa, nech mám miesto," potlačila som do ňho. Zareagoval nasupeným zabručaním ale posunul sa tak aby som mohla vkĺznuť k nemu. Uvelebila som sa v polosede zatiaľ čo on ležal na boku vedľa mňa.

"Ako sa cítiš, Harry?" nadviazala som.

Takmer nečujne si odfrkol. "Fajn." To som si odfrkla ja.

"Vieš že mi môžeš povedať VŠETKO, Harry. Sme priateľmi už dlho. Ale je hlúpe schovávať svoje city, vieš že to spoznám. Vždy." Posledné slovo som zdôraznila a s očakávaním som na neho uprela svoj pohľad. Zavzdychal, zatlačil tvár do vankúša a v pästiach zvieral rohy obliečky. Strapaté vlasy sa mu ešte viac rozježili.