Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

28. kapitola: Ak niečo chceš, vezmi si to

Venujem Mima136 za krásny komentár.
Na obrázku Dracov šál :D

"Si do neho zamilovaná, však?" opýtal sa niekto za mnou. Zodvihla som hlavu z vankúša a na Parvatinej posteli som uvidela sedieť Ginny Weasleyovú. Posadila som sa.
"Čože?" chrbtom ruky som si otrela oči a sledovala ju.
"Do Draca Malfoya. Si do neho zamilovaná."
Nepoprela som to. Ginny si vzdychla.
"Nezávidím ti. Je dosť ťažké milovať Harryho, a to nie je arogantný, netolerantný, skazený netvor z čistého zla.''
"Vďaka...myslím. Ale to nemôže mať dlhú životnosť. Bude to ťažké, ale musím ho opustiť."
Ginny prikývla.
"Lara, poviem ti len jedno. Keď niečo chceš, vezmi si to. Zaslúžiš si byť šťastná, aj keď s Malfoyom. BUĎ, šťastná Lara."
* * *
Toho istého dňa som v klubovni narazila na Hermionu.
"Našla som niečo na tvoje vlasy," oznámila mi polohlasne a do ruky mi vtisla pár pergamenov.
"Urobila som malý výskum a napísala poznámky. Môžme to ísť vyskúšať hneď, ak máš čas."
Moje vyučovanie na ten deň už skončilo, tak sme sa vybrali do kúpeľní.
Hermiona zamkla, ja som sa posadila na umývadlo a študovala pergameny husto popísané Hermoniným úhľadným písmom.
"Mia, to je geniálne. Určite to bude fungovať," nadchýnala som sa.
Hermiona sa skromne usmiala.
"Najprv som uvažovala o znásobenom zatieracom zaklínadle, lenže to má niekoľko nepríjemných vedľajších účinkov, tak som sa zamerala na kombináciu splývacieho a zakrývacieho zaklínadla, plus mukovskej farby." povedala. "Vyskúšala som ho na pár veciach a sedelo dokonale. Tak, ideme na to?"
Zoskočila som z umývadla a sadla si na stoličku. Potom som mávnutím ruky zrušila kúzlo ktoré tajilo moju blonďavú farbu vlasov a nervózne som sa pozrela do zrkadla.
"No páni, Lare, nechceš si to takto nechať?" navrhla Hermiona, zatiaľ čo si pripravovala náčinie. "Neuveriteľne ti to sekne."
Pokrútila som hlavou.
"Ty vieš, že nemôžem. Navyše, moja hlava stále nieje úplne blonďavá." Zasae som sa pozrela do zrkadla. Takmer devädestiat percent mojej hlavy malo blond - takmer až bielu farbu vlasov, jemne splývajúce pramene sa cez seba prelínali a kaskádovito mi padali na ramená a chrbát. Niekoľko pramienkov na spánkoch, pri temene a pri čele boli stále tmavohnedé, ostro sa bili s ostatnými.
Privrela som oči, keď mi Hermiona začala okolo hlavy mávať prútikom a pod nosom si niečo mrmlala. Cítila som okolo svojej hlavy jemné vírenie, a úplne som sa tomu oddala.
Namiesto toho mi ale myšlienky začali bežať úplne iným smerom, než kde som si priala.
Čo bude keď Albus na konci roka zomrie? Nuž pochováme ho, potom pôjdem k našim, Harry do Surrey, Ron domov a Hermiona tiež. Stretneme sa až na Billovej svadbe. Dovtedy budem mať čo robiť. Podobne ako Hermiona som sa začala baliť a pripravovať na rok na úteku, no s malým rozdielom. Ja som sa pripravovala hlavne na útok a fyzické potreby, zatiaľ čo Mia zaobstarala výskum. Vedela som že Harry bude chcieť ísť sám, bol predsa chrabromilčan.
Nechcel nás ohroziť.
No tým ohrozil seba.
A to som nemohla dopustiť.
"Lara?"
"Hm?"
"Čo sa stane po tomto roku?"
Zmeravela som. "Čo tým myslíš?"
Hermiona vyzerala trochu neistá sama sebou. Hrýzla si spodnú peru, zatiaľ čo mi štetcom nanášala na vlasy farbu.
"Harry chce ísť za svojou tajomnou úlohou od Dumbledorea. Ja s Ronom sme sa zhodli že ideme s ním, a keďže viem že tebe hovorí takmer všetko a čo nie tak to sa dozvieš, chcem sa ťa spýtať...čo sa stane po tomto roku?"
Ostro som sa nadýchla. Hermiona chcela vedieť viac, ako bolo v tej chvíli možné.
"Mia, dozvieš sa to. Teraz ti môžem povedať len že budeme dlho na úteku a nebude to príjemné. Určite budeme v tiesni a starostiach, ale zvládneme to. Nakoniec."
"Vždy si si taká istá...nemáš žiadne pochybnosti. Ako to dokážeš? Ako vieš že nezlyháme?"
Šibalsky som sa usmiala.
"Mia, koľkokrát to mám opakovať. JA-VIEM-VŠETKO."
Odpoveďou mi bol jej smiech.
* * *
Na druhý deň bola zo mňa vynervovaná troska. Prskala som na každého kto sa odvážil na mňa hovoriť, sedela som mĺkvo, zahrabaná v učebniciach. Draco na vyučovaní nebol.
Chýbal mi. Ach Merlin tak strašne mi chýbal.
Zvykla som si na jeho sarkazmus i uštipačné poznámky, na jeho bozky a vôňu.
Santalový olej. Voňal po ňom jeho šál, ktorý mu vykĺzol z rúk keď ho Poppy odnášala na ošetrovnu. Omotala som s ho okoo krku a začarovaná tak,aby mal zlato-červené chrabromilské farby. Cítila som jeho vôňu celý deň, a to mi iba zvyšovalo potrebu po ňom.
Po jeho dotyku.
Bozku.
Úsmeve.
Harry si to všimol, vedela som to. Aj keď nič nepovedal. Počul Draca povedať to čo povedal na ihrisku, a predsa sa tváril akoby sa ti nikdy nestalo. Všetci okolo mňa chodili ako okolo časovanej bomby.
"Hej Lara..."
"Čo je?" vyštekla som na prekvapeného Seamusa. Trochu sa zarazil.
"Ja len...či si nechceš spolu s Deanom zahrať Rachotiacu sedmu."
"Nie," povedala som mrzuto. "Nemám náladu. Choď otravovať niekoho iného."
Urazene odišiel a ja som sa ešte viac zavŕtala do deky. Čo by som teraz dala za moju pokojnú izbu s gaučom a ohnivou whisky. Ale chodby boli strážené ako ešte nikdy a riaditeľ mi vyslovene zakázal sa premiestňovať na pôde školy. Tak som len mrzuto sedela v kresle pri kozube, hodiny odbili najprv deväť, potom desať a nakoniec jedenásť hodín kým som sa zdvihla a odpochodovala do spální.
Okolo polnoci, keď som bez spánku ležala na posteli, do spálne vkĺzla Ginny a do rúk mi vtisla objemný balíček.
"Od Harryho," zašepkala a zmizla.
Keď som zistila čo to je, mala som chuť bežať do chlapčenských spální a tucetkrát Harryho vybozkávať.
Bol to jeho Neviditeľný plášť.
* * *
Cestou do nemocničného krídla som takmer bežala, no pri veľkých bielych dverách som sa zastavila a uvažovala, koľkokrát som už toto miesto navštívila. Vždy keď som niekoho liečila,alebo keď Harry spadol z metly alebo keď sa Ron otrávil...teda, Draco ho otrávil. Nezazlievala som mu to len preto, že to bol chabý, smiešny pokus. Sotva mohol vyjsť.
Pomaly som preskúmala všetky lôžka. Len tri boli obsadené, no osoby na nich tvrdo spali.
V štvrtej, so zatiehnutými závesmi som spoznala Dracovi bledé telo. Pribehla som k nemu, mocne ho objala a pritisla tvár do jeho hrude, akoby som sa chcela uistiť že by bije srdce.
Začula som jeho ostré nadýchnuťie, keď som zdvihla hlavu.
"Holúbok?"začula som.
"Ach, Draco." Smrkla som. "Si v poriadku?"
Zaškeril sa. "Pomfrejka mi niečo dala ale zajtra príde špecialista zo Sv. Munga aby sa na mňa pozrel."
"Je mi to tak ľúto Draco. Nemohla som prísť skôr."
"Si tu teraz." zavrel oči. Vyzeral veľmi unavený.
Pomaly som si sadla na posteľ a začala mu ískať vlasy. Pootvoril oči a jeho prenikavý pohľad ma sledoval.
"Chcem ti niečo povedať, Lara," začal nesmelo. "O nás dvoch..my...ja.."
V tej chvíli som si spomenula na Ginine slová: 'Ak niečo chceš, vezmi si to.' Chcela som Draca Malfoya. Prišlo to náhle ako blesk z jasného neba, nečakane. Vždy som si myslela že okolo toho budú ohňostroje a hudba hrať do scény, ale toto bolo už len prosté konštatovanie faktu, žiadna hudba a ohňostroje. Chcela som Draca Malfoya a nemienila som sa ho vzdať. Skôr než mohol čokoľvek povedať, vrhla som sa mu okolo krku a prudko ho pobozkala na pery. Stuhol, zmĺkol a pár sekúnd len sa šokovane nehýbal. Ale po chvíli sa uvoľnil a začal mi bozk opätovať. Nebol to vášnivý bozk, skôr nežný a milujúci, sľubujúci oddanosť a vernosť. Draco prerušil bozk.
"Lara, čo..?"
"Keď niečo chceš, vezmi si to," zamrmlala som mu do pier. "Chcem teba, Draco. Chcem ťa."
Zostal ticho a mlčal, a ja som si nervózne hrýzla peru. Čo mi teraz povie?
Keď vydal slabý povzdych, prikrčila som sa a čakala na jeho odpoveď.
"Ach, Lara. Aj ja ťa chcem. Tak veľmi, až z toho šaliem."
Vydýchla som a znova ho pobozkala, šťastne sa usmievajúc do jeho pier. Slabo zastonal, objal ma a pritiahol k sebe. Usmiala som sa, oprela sa o ruky a šibalsky sa na neho pozrela.
"Znamená to, že si teraz môj frajer?"
"Mhmm." opieral si čelo o moje a jemne sa usmieval. "Podľa toho, či to chceš."
Zasmiala som sa. "Pouvažujem, frajer."
Usmial sa a chystal sa ma znova pobozkať, keď som mu priložila prst na ústa.
''Ešte niečo, Draco."
"No?"
"Ak má toto fungovať, chcem aby sme obmedzili fyzický kontakt."
"Eh..?" Vyzeral, že mu to nedochádza.
Vzdychla som si. ''Bozky áno, nič viac. Bodka."
Trucovito našpúlil pery. Bolo zjavné, že mu táto podmienka nevyhovuje. "Prečo?"
"Ja...nechcem aby toto bolo len o potrebe, alebo túže, ani o fyzickej príťažlivosti." Žmolila som kúsok plachty a vyhýbala sa jeho pohľadu. "Možno budem znieť tuctovo alebo otrepane, ale chcem aby to bolo viac, než obyčajná príťažlivosť. Chcem aby to bolo hlbšie, ja...nehovorím o láske ale no..em.."
Keď som sa mu pozrela do očí, usmieval sa. Vzal moju tvár do dlaní a pohladil ma palcom po líci.
"Ach Lara, ty si ale hlúpučká. Nikdy si si nevšimla, že toto bolo vždy hlbšie, než obyčajná žiadostivosť?"

Nabudúce:

Harry sa zachmúril. "Nie, to teda vôbec nie je vtipné!"
"Ešte niečo, Harry?" Ohradila som sa. "Ešte pár rád i tom aká som hlúpa a naivná, alebo už môžem ísť, ocko?"
"Fajn!" vyštekol. "Ale potom za mnou nechoď plačúca a zo zlomeným srdcom!"