Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

37. kapitola Príbeh štyroch priateľov

Venujem DajaKenderova

"Spočiatku sme neplánovali postaviť školu," začal Godrik jedno teplé júnové poludnie, keď som ho požiadala aby mi povedal príbeh o Rokforte.

"Chceli sme len prijateľné miesto pre nás, kde by sme mohli naplno rozvíjať svoju mágiu. Moja rodina mala v krvi mágiu, a preto som musel odísť zo svojej rodnej dediny. Už vtedy kolovali reči. Odišiel som do sveta hľadať takých ako ja. So Salazarom som sa stretol po asi mesačnom putovaní. Spozal som že je čarodejník a on tak isto.

Zdôveril som sa mu zo svojími plánmi, a on súhlasil že pôjde so mnou.

Po niekoľkých týždňoch sme sa celí umorení ubytovali u jednej rodiny; nakoniec vysvitlo, že to boli čistokrvní čarodejníci. Mali jednu adoptovanú dcéru, taktiež s magickým nadaním.

Volala sa Helga. Poznala množstvo o liečiacich kúziel a starala sa Salazara, keď ochorel. Mal horúčky spôsobené veľkým vyčerpaním, a keď vyzdravel, povedali sme tej rodine o naších plánoch. Helga chela, pochopiteľne ísť s nami, ale Salazar zúrivo nesúhlasil. Po prvé, Helga bola veľmi mladá, mala len sedemnásť rokov. Po druhé, so Salazarom zúrivo nesúhlasila o jeho čistokrvných predsudkoch; a to vyústilo do tretieho dôvodu; Salazar sa do nej úplne zbláznil a mal nutkavú potrebu chrániť ju, a cesta ktorú sme sa chystali podniknúť bola len sama o sebe veľmi nebezpečná.

Pokiaľ ide o otázku ktorá pochopiteľne nastala, nie, Helga nebola čistokrvná. Salazara zožierala láska a zároveň zhnusenie k sebe samému, že podľahol niekomu zo špinavou krvou. Ale jeho láska zvíťazila a Helga šla s nami.

Nakoniec sme narazili na Rowenu - jej vlastná rodina ju vyhnala, keď zistili pravdu o jej schopnostiach. Súhlasila že pôjde s nami, a tak sme sa všetci štyria vybrali na cestu.

Hľadali sme tiché odľahlé miesto v horách ďaleko od muklov, a šťastie nám prialo. Našli sme nádherný les na severe Škótska.
Bolo ako dokonalé pre naše účely.

Bol tu ale problém.

Neboli sme prví komu sa toto miesto zapáčilo.

Toto miesto už pred nami obsadil kočovný kmeň čarodejníckych bratov - vraveli si Dariani. Bol to bojovný kmeň, bolo ich dvanásť a tvrdohlavo odmietali prepustiť nám toto územie.

Mali ale tú smolu, že narazili na veľmi zohratú skupinu čarodejníkov - už naša spoločná cesta nás zocelila, spriatelili sme sa a naučili sme sa využívať svoje prednosti, chrániť svoje slabiny. Stali sa z nás neporaziteľní čarodejníci.

Rozhodli sme sa krvným spojením posilniť našu mágiu. Každý z nás mal vložiť kvapku svojej krvi do relikvie, ktorú nosil stále pri sebe. Ja som mal čierny rubínový prsteň po mojom otcovi, Rowena mala zafírovú tiáru, Helga zlatý ónyxový náhrdelník a Salazar mal strieborný náramok v tvare hada. Každý z nás mal v svojej relikvii kvapku krvi toho druhého - a naša mágia sa spojila a zoslinela. 

Rozpútala sa vojna, ktorá trvala dlhých dvanásť rokov.

Vodcovi Darianov, najstaršiemu bratovi, sa zapáčila Helga, keď ju uvidel zbierať lesné plody neďaleko nášho tábora, a dal nám ponuku - keď mu ju dáme za manželku, prenechá nám toto územie. Samozrejme, že sme nesúhlasili, a tak ju jednej noci uniesol.
Salazar bol taký zúrivý, že sme na chvíľu mysleli že zošalie. Zúril a preklínal Darianov až do pekla, a málo chýbalo a rozbehol by sa do ich pevnosti.

Rowena vymysela šikovný plán, ako Helgu zachrániť a zároveň zničiť Dorianov raz a navždy. Jednej búrkovej noci sme sa prikradli ku ich hradu, zabili sme strážcov a Salazar sa rozbehol do žalárov.

Ja a Rowena sme prekvapili bratov pri ich večeri a zabili sme všetkých, okrem dvoch ktorí strážili Helgu. Salazar ich zabil pred jej očami a zachránil ju.

Dlho mu to nevedela odpustiť. Ale nakoniec mu odpustila, hlavne keď zistila že je tehotná. Narodil sa im nádherný blonďavý chlapček. Dali mu meno Danaliel.

Výstavba hradu trvala tri roky. Ja s Rowenou sme si vzali veže, Salazar žaláre a Helga priestor pri kuchyniach. Krátku dobu sme si nažívali ako v perinke.

Ale jednej búrkovej noci, nám na bránu zaklopali štyri deti. Dve dievčatá a dvaja chlapci. Mali za sebou dlhú cestu a boli veľmi umorení. Salazar ich chcel poslať preč, ale Helga sa neuspokojila kým deti neboli okúpané, najedené a mali opravené šaty. Vzala si ich k sebe do svojich izieb a tam sa dozvedela ich príbeh.

Najstaršie dievča malo štrnásť rokov a bolo akýmsi vodcom ich malej skupiny. Mágia sa u nej prejavila veľmi skoro, už v dvoch rokoch. Jej rodičia - čistokrvní čarodejníci ju kryli tak ako mohli, pretože poznali mágiu a vedeli, ako sa na ňu pozerajú obyčajní ľudia. No pred niekoľkými mesiacmi ju niekoľko detí z ich dediny videlo levitovať hračky v ich záhrade a tak bolo jej tajomstvo odhalené. Ak nechcela ohroziť život svojich rodičov, o ktorých ľudia nevedeli, musela ujsť. Dlho blúdila po dedinách a hľadala pomoc, chcela nájsť rovnakých ľudí ako bola ona a chcela sa naučiť viac o svojich schopnostiach.

Zanedlho stretla dvoch muklorodených súrodencov, chlapca a dievča. Mali deväť a desať rokov. Aj oni hľadali čarodejníkov. Dozvedeli sa že ďaleko na severe žijú štyria mocní a zruční čarodejníci, a rozhodli sa vyhľadať ich a poprosiť ich, aby ich učili vo svojom umení. Tých niekoľko kusných informácií ktoré im ako tak objasnili kde majú hľadať im poslúžilo a vybrali sa na sever.

Cestou narazili na ešte jedného mladého čarodejníka - jedenásťročného chlapca. Spolu putovali až sa dostali k nám.
A žiadali, aby sme ich učili.

A náš pokojný život už zrazu nevyzeral tak pokojne."
                                                                                          * * *
Fungovala som v takom rýchlo-plánovacom mode. Cez deň som sa učila, cez noci chystala, plánovala a trénovala. Nebolo času na oddych. Môj malý kožený vak, upravený rovnakým zväčšujúcim kúzlom ako Hermiona kabelka, sa začínal pomaly, ale isto plniť.

Od Charlieho som dostala do daru štyri košeľe a nohavice z dračej kože - Mordianine mláďaťá a moji súrodenci ich láskavo darovali, keď sa zvliekali.

Bola som v zničenom Ollivanderovom obchode. Zo stovák zničených krabičiek plných prútikov som vybrala štyri, náhradné pre mňa, Harryho, Rona a Hermionu, keby sme náhodou o tej svoj prišli.

V Čarohandrách som kúpila štyri zimné plášte - jeden pre každého, keď nastane zima. Niekoľko pracovných habitov a niekoľko cloniacich.

A do denníka som si ten večer napísala len jednu vetu:

Temnota sa blíži.

Nabudúce:
"A čo vaše deti? Serena a Danaliel?"
Godrikovu tvár preťalo zachmúrenie.
"Povedzme že si k sebe vypestovali určitú náklonnosť," ozval sa Salazar skôr než Godrik.
"Keď mi sedemnásťročná Serena oznámila že je tehotná, mala som chuť zabíjať," oznámila Helga nevzrušene.