Do brlohu som dorazila ako posledná, hneď ako doniesli krvácajúceho Georgea. Ranu son mu hneď ošetrila, ale ostane mu nepekná jazva.
"Lara?" oslovila ma Tonksová jemne.
Vzhliadla som a uvidela otázku v jej utrápených očiach.
"Divooký..."
Pohľady všetkých v miestnosti sa otočili na mňa. Siahla som do vrecka a vytiahla odtiaľ Moodyho oko. Vložila som ho Nymfadore do rúk s ľútosťou v očiach.
"Je mi to ľúto."
"Och.." vydýchla, a jej oči zaplnili slzy. Zovrela oko v ruke a jedna slza jej skĺzla po líci.
" Dolohov...som si istá že to bol on. Nezvládla som udržať štíty...."
Zdvihla hlavu, pristúpila ku mne a položila mi ruku na plece.
"Ďakujem. Som si istá že si robila čo si mohla."
Ticho som prikývla. Nával smútku a bolesti ktorý prúdil z každej bytosti v miestnosti mi dával zabrať. Zosilnela som štíty a pozrela na Tonksovú.
"Môžem ťa zajtra vziať k miestu, kde som ho pochovala. Ale musíme vyraziť hneď ráno, pretože po obede príde Scrimegour."
Nechápavo na mňa pozrela. "Ako to môžeš vedieť? "
"Ako som vedela že si tehotná? Ako som vedela že ti bolo ten deň zle?" Ako môžem vedieť že príde?" privrela som očí.
"Mám dar. Ale niekedy uvažujem, či to nie je skôr prekliatie."
***
Sedela som spolu s Charliem a Hagriom v obývačke čakajúc na večeru a rozprávali sme sa.
"Ako sa darí Norbertovi?" zaujímal sa Hagrid.
"Norbert?" Charlie sa zasmial. "Ten nórsky ostnáč? Teraz ho voláme Norberta."
"Fíha, Norberta je dievča?"
"Áno," odpovedal Charlie.
"Ako to môžeš vedieť?" spýtala sa Hermiona.
"Sú od dosť tvrdohlavejšie," zasmiala som sa.
Charlie sa pozrel cez rameno a znížil hlas. "Želal by som si, aby si otec švihol a prišiel. Mamka začína byť nervózna."
Všetci sa pozreli na Molly, ktorá sa snažila rozprávať s madam Delacourovou ale stále pri tom pozerala na bránu. Arthur meškal na večeru.
"Myslím, že by sme mali začať bez Arthura," povedala nakoniec a v presne v tej chvíli vletela do dvora strieborná hmla, sformovala sa do tvaru líšky a prehovorila hlasom pána Weasleyho:
"Minister mágie príde so mnou."
V miestnosti nastalo ticho, ako všetci ohromene zírali na miesto, kde sa ešte pred milisekundou vznášal Patronus.
"Minister?" habkala Molly. "Ale prečo, nerozumiem..."
"Nemali by sme tu byť, " povedal Remus a schmatol Tonksovú za ruku a začal ju ťahať lu dverám. "Harry, vysvetlím ti to neskôr." Prešli za bránu a v moji okamihu boli preč.
Na dlhšie dohady nebol čas. Pred bránou sa objavil s krátkym hlasným puknutím Arthur Weasley a nasledoval ho Rufus Scrimegour- minister mágie, verejne známy svojími sivými vlasmi.
"Odpusťte že sa vnucujem, zvlášť v túto rodinnú chvíľu." pozrel na tortu na stole a pokračoval. "Ale potrebujem hovoriť s tebou, Harry, a tiež s pánom Ronaldom Weasleym, slečnou Hermionou Grangerovou a slečnou Larou Steinerovou. Niekde v súkromí, prosím."
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
