"Lara! Lara zobuď sa!"
"Mhhhm" pretiahla som sa a pomaly roztvorila oči. Nado mnou stál Charlie a skúmavo na mňa hľadel. Zodvihla som obočie.
"Hoc je fakticky skvelé že máš adoptívnu matku, bude pršať a dráčatá treba preniesť do stajní."
Precitla som hneď. Ja som zaspala? Naozaj. Spala som opretá o Mordianin krk a teplo jej tela ma stále hrialo. Dračica spala tiež, no zobudila sa asi minútu po mne. Láskavo som sa na ňu usmiala. Cítila som z nej pokoj.
"Vrátim sa. Musím ísť pomôcť ostatným s mláďatami." Kývla ako na pozdrav a ja som sa zodvihla. S Charliem po boku sme opustili výbeh a ponáhľali sme sa do prednej časti rezervácie.
"Myslíš že ti rozumie?" zaujímal sa Charlie keď sme čerstvo vyliahnuté mláďaťá egyptského modrého ukladali do teplého sena. Pokrčila som plecami.
"Vyzerá to tak že hej, ale neviem." Potom ma napadlo ešte niečo iné. "Ako si to myslel s tou adoptívnou matkou?" Charlie sa zaškeril. Opatrne pustil mláďa do sena a pohladil ho po modrej hlávke.
"Veď je to zrejmé. Mordiana ťa berie ako svoje mláďa a ty ju ako matku. Ešte som je sa tak ochraniteľsky správať sa nevidel k nikomu, okrem svojich mláďat. Má typické správanie samice s mláďatami. A ty si tiež užívaš jej spoločnosť. Si s ňou dokonca viac ako so mnou."
Ospravedlňujúco som sa na neho pozrela.
"Takže je to jasné, nie?"
* * *
"Čo sa deje, Lara?" opýtal sa Charlie predposledný deň môjho pobytu v Rumunsku.
"Nechcem odísť," priznala som, keď ma zrazu prepadla úzkosť. "Nechcem sa tak skoro vrátiť na Grimmauldovo námestie, nie potom čo sa stalo na konci roka. Harry potrebuje pomocnú ruku, lebo, prepáč ale je to tak, Ron je dosť nevšímavý a Hermiona ho celkom nechápe. Nechcem sa vyťahovať, ale myslím si že som jediná ktorej sa môže naozaj zveriť. Ale nechcem tam prísť skôr než on."
Charlie chmúrne prikývol, no potom sa mu tvár uvoľnila. "Možno by sme to mohli nejak zaonačiť, ak tu chceš zostať."
Prikývla som. "Myslíš že by som mala napísať Albusovi?"
"Určite," dostalo sa mi odpovede, "a zajtra to môžeš poslať sovou."
"Ďakujem ti, Charlie," usmiala som sa uvoľnene. "Za všetko."
"Veď robím to čo viem najlepšie, " odmávol to úškľabkom nápadne pripomínajúceho dvojčatá.
S náhlym podozrením som sa opatrne spýtala: "A čo ako?"
"Krotím divú zver." odpovedal Charlie s kamennou tvárou.
Skočila som po ňom, zvaliac ho na zem, a chvíľu sme sa kotúľali po podlahe, peskujúc jeden druhého, na oko sme jeden druhého mlátili.
"Vidíš?" vydýchol Charlie"ako som hovoril."
Je treba podotknúť, že Charlie mal z podobnými bitkami oveľa viac skúseností ako ja, samozrejme že môj tréning nemohol obsiahnuť skúsenosti ručných bojov ktoré on mal už za sebou, takže ma dokázal dostať na lopatky s oveľa menšou námahou ako ja jeho. Samozrejme že môj tréning v pästných súbojoch nevyšiel nazmar-ryšavec spadol na zem po tom, čo som mu podkopla nohy a zasadila úder do pleca, ale aj tak som nemala proti vyššiemu a omnoho ťažšiemu drakobijcovi šancu.
"Si si istý že si bol stíhač?" nahodila som provokatívne "to by mali byť ľahké váhy, nie?"
"Hej!" Ohradil sa Charlie "No tak som od školy nabral trochu mäsa, no to je toho. Ja som mal na stíhača perfektnú postavu!"
"Určite," odpovedala som, sarkazmus zo mňa priam sršal. "Tak to sa budem musieť spoľahnúť len na tvoje slovo. A s Woodovou okrajovou poznámkou že si dostal ponuku hrať v repre."
"V chytaní ti to z fleku natriem," vyhlásil Charlie.
"Stavíme sa?" mrkla som na neho.
Charlie trochu vydýchol a spadol vedľa mňa na zem. "No...videl som ťa lietať. A okrem toho, bolo by odomňa nemorálne vziať peniaze od decka."
Preskla som ho po paži a on mi to vrátil. Pošťuchovanie rýchlo prerástlo v ďalší zápas, no nastala určitá zmena. Keď sa ma Charlie snažil znova prišpendliť k podlahe, rýchlo som sebou mykla, prevalila ryšavca na chrbát, kľakla mu na nohy aby som ich znehybnila a rukami som mu zovrela paže za hlavou.
"Pre teba nie som žiadne decko," oznámila som mu vážne "zadupem ťa do zeme, kedykoľvek sa mi zachce."
"Jasné," uškrnul sa Charlie.
* * *
Moja adoptívna matka dôstojne postrčila jedno z jej čerstvo vyliahnutých mláďat ku mne. Nedôverčivo si ma prezrelo, potom sa zakuslo do mojej nohavice a nechcelo sa pustiť.
"Páčiš sa mu," usmial sa Dieter a vzal ďalšie do náručia. Kýchlo, pomrvilo sa a z nozdier mu vyšiel horúci vzduch. Spolu sme ich položili ku Mordiane a tá si ich privinula k sebe. Potom dôležito pozrela na mňa.
Ja na ňu.
A vzdychla som si.
"Tak dobre, už idem." Preskočila som ohradu a rýchlym krokom som prešla k mojej matke a súrodencom.
"Povieš prosím Serafíne a Kari že dnes nebudem späť s nimi v stane?" Poprosila som Dietera. Prikývol a s úsmevom odišiel. Pritúlia som sa k mäkkému krku a o pár minút som požehnane spala. Niet nad materinské objatie.
Ráno ma zobudil usmievavý Jean-Pierre. "Slatíško, vstávaj. Treba ísť do práce."
Usmiala som sa.
Áno. Treba ísť do práce .
Trocha kratšia kapitola, ale hádam vám to vynahradí ochutnávka z ďalšej.
Vera
Nabudúce:
Myslel si, že to nič nezmení. Malo to byť len obyčajné jednorazové pobavenie, nič viac.
Mýlil sa.
Tak veľmi sa mýlil.
Teraz mal na práci dôležitešie veci, ale ani za Merlina nedokázal dostať z hlavy obraz jej mäkkých ružových pier.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
