Sústreďte sa."
"Sústreďujem sa!"
"Zjavne nie dosť. Takto tu budeme do večera. Pri vaších emptatických schopnostiach by o mala byť hračka."
"Možno by pomohlo keby bolo ticho!"
Minerva McGonagalová zmĺkla. S nadurdeným výrazom som pokútila hlavou a zavrela som oči. Znova som bežala. Rýchlo, až sa krajina okolo mňa rozmazávala. Presakovala som cez korene, drevá a kamene s ľahkosťou akú som nikdy necítila, a nebola som ani trochu unavená. Zostala som tak celú hodinu, keď sa mi z čista-jasna vybavil v mysli môj posledný rozhovor s McGonagalkou.
'Každý animágus raz začne niektoré zo znakov, ktoré sú vlastné jeho zvieracej podobe, vykazovať aj vo svojej ľudskej podobe," predniesla Minerva učiteľsky.
"Napríklad ja som pohyblivejšia, než by som vo svojom veku mala byť. Nie je bezpečné zostávať dlho v zvieracej podobe, pretože časom nastáva v ľudskej podobe problém s potlačením zvieracích vlastností."
Pritakala som. Sirius bol napol pes ako človek, zrejme vďaka všetkým tým rokom, ktoré strávil v podobe Tichošľapa.
"Môžu sa zvieracie vlastnosti začať prejavovať ešte pred tým, ako sa čarodejník po prvýkrát úspešné premení?" opýtala som sa. Minerva prikývla.
"Okamžite ako je naštartovaný proces premeny, človek začína preberať vlastnosti svojho zvieraťa. Dokonca je to tak, že väčšina čarodejníkov má tieto prejavy už vrodené a behom učenia sa animágie dôjde už iba k ich posilneniu. Každý z nás má svoje vnútorné zviera, ale len malé percento čarodejníkov má silu a znalosti k úplnému dokončeniu zvieracej premeny."
Ja som bola rýchla a vytrvalá, nevzávala som sa ľahko a vždy som pracovala nadmerne a vydávala nadmerný výkon. Bola som spoločenská a priateľská, ale aj tvrdohlavá a teritoriálna. V spoločenskej miestnosti som mala vždy svoje miesto na gauči pri kozube, a hoc bola miestnosť plná, moje miesto bolo vždy prázdne. Bola som verná svojím priateľom, no pri nepriateľoch som sa menila na dravú šelmu. Prudko som otvorila oči.
"Do Merlinovej brady!" Vyskočila som, schmatla pergamen na stole a začala som zúrivo písať.
MOŽNÉ PREMENY NA ZVIERA:
Šelma - rýchlosť
- vytrvalosť
- sila
- výdrž
- agresia
- magická sila
- empatia
Zírala som na papier s absolútnym uspokojením. Všetko mi sedelo. Moja pýcha nebrala konca. Bola som šelmou. Čímsi nadpozemským. Teraz už len ostávalo skutočne sa premeniť.
* * *
"Začneme s bezprútikovou mágiou," oznámil mi Severus pri jednom z naších šachových stretnutí.
Uškrnula som sa a bezhlasne a bezprútikovo privolala pohár vody zo stola. Severus nadvihol obočie.
"Začala som trénovať už dávno," mávla som rukou, pričom som nechtiac rozbila okno na vedľajšej stene. Jedno lusknutie a bolo opravené.
"Kvôli možnosti že by som prišla o prútik."
Severus pokrútil hlavou.
"Stále ju nevieš dobre ovládať. Ale je pôsobivé že vo svojom veku mágiu bez prútika vôbec ovládaš. Budeme sa ju učiť od budúceho mesiaca. Šach."
Zachmúrila som sa a sústredila sa na hru, keď ma v tom na hrudi zahriala zlatá minca. Vytiahla som falošný galeón z výstrihu košele na retiazke a prečítala som správu na ňom.
'Lara, kde si? Celá DA je už v Komnate!'
"Do riti," zanadávala som. Úplne som zabudla že dnes večer je schôdzka našeho spolku. Posledný krát som potiahla. Rýchlo som schmatla habit a pretiahla si ho cez hlavu.
"Prepáč Severus, schôdzka DA. Už som tam mala byť."
Prikývol a potom sa na mňa zahľadel. "Dávaj si pozor na Umbrigeovú. Ide po vás."
"Mohla by som ju zhodiť zo schodov," zamumlala som. Nadvihol obočie.
"Čo ste to vravela, slečna Steinerová? Obávam sa že som dobre nepočul." So smiechom som schmatla tašku.
"Nič, pane, naozaj ste nepočul," uškrnula som sa. Privolala som si prútik a prešla cez miestnosť. Už som otvárala dvere, keď na mňa zavolal.
"Hej a Lara?"
"No?" zastavila som sa.
Škodoradostne sa uškrnul. "Päť bodov z Chrabromilu za nedochvíľnosť."
Usmiala som sa a otvorila som dvere ale na prahu som sa zastavila.
"A Severus?"
"No?"
Ukázala som na šachovnicu. "Šach-mat."
A veselo som zatvorila dvere.
* * *
"To sa nedá!" Zabručal Fred a máchol rukou. Tvorila som s ním dvojicu a zatiaľ čo iné sa darilo, on fňukal.
"Nie je to až také ťažké." podišla som k nemu. V Núdzovej miestnosti sme práve cvičili na zaklínadle Patronus.
"Tak to urob ty, keď si taká múdra!" vyštekol. Bol frustrovaný a keď som sa sústredila, taktiež vynervovaný a unavený. Postavila som sa oproti nemu, nohy rozkročené, prútik pripravený. Šťastné spomienky sa nehľadali ťažko.
"Expecto Patronum!" Zo striebornej hmly sa vyformoval nádherný veľký drak. Roztiahol strieborné krídla, rozďavil veľkú papuľu a zývol. Bol prenádherný, ako znak moci a sily. Uveličene som na na neho pozerala, až kým sa nerozplynul.
"Wau!" žasol Fred. "Na čo si myslela?"
Usmiala som sa.
"Na posledné leto v Brlohu."
Rôzne strieborné patronusy lietali vzduchom. Ronov teriér, Hermiona vydra, Ginnin kôň. Všetko šlo ako po masle. Ale dlho nemalo.
Dobby prebehol Núdzovou miestnosťou a šokovane kvílil. Vedela som, čo sa deje.
"Ona..." Každý v okamihu pochopil, kto je 'Ona'.
"Na čo čakáte?" vykríkla som na zmeravené tváre. "Bežte!" Miestnosť sa za pár sekúnd vyprázdnila.
Ja s Harrym sme utekali spolu niekde sa schovať ale neprebehli sme ani dve chodby keď Harry zakopol a zgúľal sa na podlahu.
"Zakopávacie zaklínadlo, Potter!" Malfoy schovaný za sochou vyskočil a začal kričať. "Pani profesorka, pani profesorka! Jedného som chytil!"
"A sakra," pomyslela som si bezmocne.
VOUS LISEZ
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
