Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

Odpovede

"Dôležité je neprestať sa pýtať. "

Albert Einstein

Kráčam pomaly, vedomá si svojej dôležitej úlohy. Rokfortské brány ma vítajú pokojne, ako starú známu a neodolám úsmevu, keď si to uvedomím.

Som doma.

Cestou stretávam ľudí, ktorých tak dobre poznám a ktorí poznajú mňa a vrelo sa s nimi vítam.

"Už ťa čakajú," dostane sa mi odpovede na nevypovedanú otázku, tak len ticho prikývnem a vchádzam do starej nepoužívanej učebne muklov, inak známej ako Larina miestnosť. Vo vzduchu je stále cítiť jej krásna vôňa a ja sa usmejem na štyroch sediacich prítomných. Na to, akí sú mladí, vyzerajú neskutočne utrápene.

Tvárou mi preletí tieň, keď si uvedomím, že to všetko je moja vina.

Hermiona na mňa otočí svoju kučeravú tvár a zažiari šťastím, keď ma zbadá.

"No konečne! Prisahám Merlinovi, ešte päť minút v tejto spoločnosti a hodím šabľu."

Nečudujem sa jej. Prinútiť Draca, Rona aj Harryho aby boli spolu nad normálnu hranicu každodennej spoločnosti bolo takmer nad moje sily. Napokon však súhlasili, až po použití výhražných metód.

Sadnem si na gauč oproti Dracovi, vytiahnem zápisník a zošpúlim pery.

"Veľmi rada vás zase vidím," poviem a začujem Dracov pohŕdavý povzdych. Nadvihnem obočie.

"Deje sa niečo?"

"No samozrejme, že sa deje!" zavrčí. "Vykašľala si sa na nás! Začala si písať nový príbeh a ten náš si nechala otvorený!"

"Nenechala!" bránim sa. "Nemôžem nájsť tablet a prepisovať z hlavy to nebudem, to predsa vieš."

Prevráti oči.

"Keď si príbeh uložíš a potom sa prihlásiš na wattpad cez počítač, ukáže ti to tam, to vie predsa aj malé decko. "

"Mne nie," pokrútim hlavou. "Doma nemáme wifi, iba kábel a preto som nebola na tablete pripojená, keď som kapitolu písala. A teba to vlastne nemusí zaujímať. Máš iné starosti, pravda?"

Neodpovie, no ja viem, že som ťala do živého. Znova si napravím notes.

"Moji čitatelia na vás majú pár otázok. Niektoré pre vás možno budú nepríjemné, ale verím, že ste dostatočne silní na to, aby ste to zvládli a odpovedali úprimne."

Vidím Harryho, ako zovrie pery a ticho prikývne. Všetci súhlasia. Sotva by ich dokázalo položiť na kolená pár otázok, po tom všetkom čím si prešli. No aj tak som si istá, že to nebude ľahké.

"Tak," vydýchnem, znova sa zahľadím do notesa. "Začneme tebou, Draco."

Blonďavý slizolinčan myke plecom, snaží sa tváriť sa úplne nezúčastnene. Ostatných možno oblafol, no mňa rozhodne nie. Vidím do jeho vnútra, je vydesený z otázok, ktoré prídu.

"Moji čitatelia si nebrali veľmi servítku pred ústa," povzdychnem si. "Jedna z nich sa pýta, či si miloval Laru už pred tým."