Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

38. kapitola: Prepojení

Tak sa hanbím...Toto je moja najkrajšia kapitola...Len 980 slov.

Odkedy som sa dozvedela o relikviách, mala som nutkanie dozvedieť sa o nich viac. Zo zakladateľmi som sa zblížila natoľko, že sme upustili od zaužívaného otázka za otázku. Rozprávali sme sa už celkom uvoľnene, zisťovali sme jeden o druhom viac. Najviac som sa priatelia s Helgou a Salazarom, hoc aj Godrik a Rowena boli milí.

Hľadala som o relikviách viac v knihách, a mala som pravdu.

Naozaj posilňovali ich nositeľa.

Bola som potomkom zakladateľov, ich krv prúdila vo mne. No ak by som získala ich relikvie, dokázala by som vnímať a používať ich mágiu. Vďaka našej spoločnej krvi by som ich mágiu dokázala absorbovať a rozpoznala by som špeciálnu mágiu každého z nich.

Roweninu inteligentnciu.

Helginu šikovnosť.

Salazarovu prešibanosť.

Godrikovu odvahu.

Všetky z nich.
                                                                                            * * *
"Najstaršie dievča si zobral Salazar pod svoju ochranu. Bola čistokrvná, a veľmi vynaliezavá, vedela sa prefíkane plížiť a vďaka jej ochrane ich skupinka prežila. Salazara ohromila jej prefíkanosť a šikovnosť, a tak sa rozhodol že ju zasvetí do tajov svojej mágie.

Rowena si vzala jedno z dvojčiat, dievča. Zaujala ju svojou inteligenciou a praktickou múdrosťou, a tak ju začala učiť.

Helga si vzala ďalšie z dvojčiat - malého a tichého chlapca. Bol síce pokorný a zamyslený, ale bol veľmi šikovný a láskavý, a Helga ho milovala ako svojho vlastného Dana.

Posledný chlapec bol ostrej a výbušnej povahy. Rád sa vrhal do hlúpych situácií a nerozmýšľal dopredu. Stali sme a dobrými priateľmi, a ja som ho učil narábať  mečom a čarodejníckym duelom.

Zakrátko mi Rowena oznámila, že je tehotná, poviem ti, bol to mierny šok. Keď sme sa dozvedeli že to bude dievčatko, potešili sme sa obaja.

Serena bola moja malá princezná, moje slniečko. Od mala bola veľmi nezbedná, neposlušná. S Danalielom si veľmi dobre rozumeli, a ako to aj býva, niekedy sa pochytili. Pamätám si, ako raz Serena vyhodila do vzduchu celú Roweninu vežu, pretože jej Dan nechcel pomôcť s upratovaním." Godrik sa sentimentálne usmieval.

"Rozhodli sme sa, že pozveme do nášho hradu všetky magicky nadané deti, aby sme ich mohli vyučovať a rozvíjať ich schopnosti. Magická komunita v Anglicku za obmedzovala na niekoľko čarodejníckych rodín, a my sme chceli aby sa čo najviac čarodejníkov učilo. A takto to pokračovalo a pokračuje až doteraz."

Dozvedela som sa toho veľa, ale stále nie to, čo by som chcela vedieť.

"A čo vaše deti? Serena a Danaliel?"
Godrikovu tvár preťalo zachmúrenie.
"Povedzme že si k sebe vypestovali určitú náklonnosť," ozval sa Salazar skôr než Godrik.

"Keď mi sedemnásťročná Serena oznámila že je tehotná, mala som chuť zabíjať," oznámila Helga nevzrušene.
                                                                                     * * *
Dnes som sa s Dracom stretla v Núdzovej miestnosti. Bola som spotená zo súbojov na Obrane, a nechcelo sa mi bežať sa osprchovať hore k nám a potom nazad dole do mojej miestnosti. Tak som požiadala o obývačku a kúpeľňu. Šla som sa osprchovať, zatiaľ čo Draco tam ešte nebol.
                                                                                    * * *

Dracov pohĺad

Keď som vstúpil do Núdzovej miestnosti, prekvapilo ma že je prázdna. Jeden pohľad na hodinky mi prezradil že je pol štvrtej - a dohodli sme sa na tretiu. Zrejme sa niekde zdržala. Ďalej som to neriešil, no keď som z vedľajších dverí začul tlmené hmkanie, spozornel som.
Potichu som prešiel ku nima nakukol dnu. To čo som uvidel, ma úplne odrovnalo.
Sprchový kút bol umiestnený na konci vane, v rohu kúpeľne. A v nej stála v celej svojej kráse Lara Steinerová. Oblasť od hrude až po stehná bola matná, no všetko ostatné mi bolo  vystavené na obdiv.

Lara mala zatvorené oči a hlavu sklonenú pod prúdom vody sprchy tak, že voda zmiešaná s penou a šampônom stekala na jej nahý trup. Prúdy vody jej stekali po čele, na chvíľu sa zastavili na dlhých mihalniciach a potom pokračovali po lícach a nose. Pokračujúc ešte ďalej jej stekali cez pootvorené ružové pery a po brade.

Bol som  očarený.
Sledoval som očami púť vody po Larinom hrdle ktorá jej rýchlo kvapka z ohryzku na ramená a trošku sa zužovala v priehlbinke medzi kľúčnymi kosťami. A potom...potom... pokračovala dole hruďou. Zlatá koža sa napísala na neveľmi viditeľných svaloch.
Zrazu Lara zodvihla ruky ku svojim vlasom a prehrabla ich, čím vo mne  vyvolala chuť urobiť to isté. A tiež mu tým poskytla ešte lepší výhľad. Dokonca aj na chrabromilčankiných pažiach bolo čo obdivovať. Tenké, ale svalnaté, vytvárajúce nádherné krivky, až ma ruky svrbeli túžbou hladiť ich. Alebo lepšie- mať ich obmotané okolo svôjho tela.
S trhnutím som si uvedomil, ako veľmi prahnem po jej dotykoch. Nie len po bozkoch, ale aj po objatiach, alebo len po jej blízkosti.
Bola všade.
Vtisla sa do môjho života nečakane, drzo mi zabrala všetky myšlienky, vydupala si to najdôležitejšie postavenie v mojom živote, prinútila ma zaoberať sa ňou cez každú voľnú chvíľu.
Vždy keď okolo mňa prechádzala, mal som chuť schmatnúť ju a chrániť pred okolitým svetom, pred každým, kto sa na ňu pozrel, kto sa jej dotkol.
Mohol som pre ňu zabíjať, cítil som akoby mu patrila, mne, len mne a nikomu inému. Vnímal som ju každým zmyslom.

Jej vôňu.

Vždy voňala ako mäta a vanilka a ja som mal pocit že sa to nikdy nezmení. Jej vôňa má opantávala, dráždila zmysly, vzrušovala ma. Keď som bol sám,  v duchu som sa karhal za to, aký som slabý - nedokázal som jej odolať, akokoľvek som sa snažil.

Jej dotyk.

Jej pokožka nebola bez chybičky, ani náhodou, ale bola tak prekliato nádherná, že vždy keď som ju videl mal som chuť z nej strhať oblečenie.
A nie len to.

Jej úsmev.

Zodvihol som hlavu a sledoval, ako vypla sprchu, vzala si čierny uterák a obmotala si ho okolo hrude. Jej pohľad, ktorý sa z prekvapeného zmenil na rozhorčený a potom na šibalský.
"Už som sa bál, že sa budem sprchovať sám, Steinerová," povedal som jej, hoc som chcel povedať niečo úplne iné.

Si taká nádherná.

Vďaka tebe som zabudol, kto som.

Ako by som mohol byť niekto iný.

Niekto lepší.

Ako moji zlatí? Nová kapitola bude v nedeľu, ako vždy.

Nabudúce:
Socha sa pohla a uhladila si šaty.
Ako keby..ožila. Popreťahovala sa, ako po dlhom spánku, a potom sa na mňa usmiala.
"Ááách, no konečne! Už som si myslela že tu zostanem zkamenená navždy. Ako sa voláš, dievča?"
"La-ra," dostala som zo seba, no rýchlo som sa spämatala. "Vy ste Rowena Bystrohlavová, všakže?"