Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

23. kapitola: Príťažlivosť

"Nech teraz myslíš na čokoľvek okamžite na to zabudni Malfoy!" vyhrážala som sa hystericky.
Samozrejme mu to bolo jedno a jeho úškrn sa ešte rozšíril. Najhoršie na tom nebola ani táto šialená situácia. Najhoršie na tom bolo, že jedna moja časť chcela, aby sa priblížil. Kedy sa to stalo? Kedy som sa stala takou roztúženou? Ťažko som dýchala, neschopná odtrhnúť oči z jeho tváre.
''Ešte krok a prisahám že ťa prekľajem, Malfoy!" vyhŕkla som a vytasila prútik.
Zalapala som po dychu keď priskočil ku mne a vytiahol mi prútik z trasúcich rúk.
"Keby si ma chcela prekliať už by si to dávno urobila, Holúbok."
Zazrela som na neho. Jeho ruka sa načiahla a chytila jeden prameň mojich vlasov. Nechal moje vlasy spadnúť cez svoje prsty a odzbrojujúco sa usmial.
"Prečo si sa v poslednej dobe správal ako najväčší blb?" opýtala som sa chrapľavo.
V jeho očiach sa objavil tieň, ale stále sa usmieval.
"Myslel som že si sa nestarala."
Obranne som si založila ruky na hrudi.
''Čo keď poviem, že som sa v skutočnosti starala?"
Pokrútil hlavou.
"Tak by som ti povedal : nestaraj sa."
Zamračila som sa .
"Dobre. Takže o čom je toto všetko ?"
Pokrčil plecami.
"Možno trochu snenia kým ma zastihne realita?"
Odfrkla som si.
"Myslela som si, že by si nikdy nemohol snívať o takejto situácii."
Zasmial sa.
"Steinerová, tvoja pamäť je porovnateľná s pamäťou slona. Zabudneš niekedy niečo?"
Pokrútila som hlavou. Vzdychol si.
"Fajn. Ja sa pokúsim správať sa slušne a ty sa pokúsiš nás odiaľto dostať. Súhlasíš?" navrhol s malým úsmevom.
Prikývla som. Prečo som bola sklamaná namiesto aby sa mi uľavilo? Nemala som byť rada že sa skutočne posadil na stoličku ďaleko odo mňa? Nemala by som ľahšie dýchať a upokojiť sa? Nuž, pravda bola že som to jednoducho nedokázala. Vzdychla som si. Zahryzla som sa do spodnej pery a sledovala som ako sedí vo svetle zapadajúceho slnka.
Vtedy som sa rozhodla hrať úlohu, ktorej scenár som si práve premyslela.
* * *
Vyložila som jednu nohu na stôl a pomaly som rozopla zips na dlhej čižme. Sledoval ma jeho strieborný pohľad. Jednou rukou som si hladila nohu, a potom som odhodila čižmu cez miestnosť. Pomaly som si vyzula druhú čižmu a on zalapal po dychu. So zvodným úsmevom som sa k nemu priblížila a zastala som tesne pred jeho stoličkou. Sklonila som sa aby som mu umožnila výhľad do môjho hlbokého výstrihu a usmiala som sa.
"Potrebujem tvoju pomoc," zašepkala som a on si odkašľal.
"Iste."
Uškrnula som sa.
"Pomôž mi vyliesť z okna." Sklamanie v jeho tvári bolo do očí bijúce.
Diabolsky som sa usmiala a on na mňa na oplátku škaredo zazrel.
Prudko sa postavil. Okná boli dosť vysoko, takže ma bude musieť podržať. Prekrížil ruky a čupol si, aby ma mohol nadvihnúť. Zaváhala som, potom som vložila jednu nohu do jeho skrížených rúk. Zapištala som, keď sa postavil a s roztiahnutými rukami som udržiavala rovnováhu. Nervózne som sa natiahla aby som otvorila to okno.
"Nehýb sa toľko, Steinerová!" zakričal ale to už sme obaja stratili rovnováhu a ja som padla rovno na neho.
Moje vlasy sa mi uvoľnili z gumičky a rozlilali sa mu po tvári. Zastonal.
"Ak si po mne chcela skočiť, stačilo len povedať," prehovoril nakoniec s úškrnom. Začervenala som sa, ale nepohla sa.
"Ako keby som ja niečo také urobila," zasyčala som a konečne som sa postavila.
Zaksichtil sa a ja som sa k nemu s obavami sklonila.
"Si v poriadku?" opýtala som sa previnilo a on si odfrkol.
"Ty nemáš len pamäť slona, ty máš aj jeho váhu."
Nahnevane som sa na neho pozrela, postavila som sa a kopla ho do nohy tak silno, ako som vedela. To znamenalo dosť silno. Prikrčil sa, znova sa zaškaredil a zaklial.
"Kretén!" vykríkla som. Vražedne sa na mňa pozrel. Nezapôsobilo to.
Otočila som sa aby som odišla. No v tom ma schmatol za vlasy a potiahol dozadu. Vykríkla som bolesťou a znova ho kopla. Zaklial a chytil ma pevnejšie a obaja sme spadli. Pohľad v jeho očiach bol teraz naozaj vražedný. Chytil ma za zápästia a pritlačil ich ku zemi. Oči sa mi rozšírili prekvapením a ťažko som dýchala. Sledoval ma. Jeho pohľad za zmenil. Teraz bol úplne vášnivý.
Napäla som sa, zatlačila do neho a prevalila som ho na chrbát. Potom som sa nad ním rozkročila a pritlačila svoje pery na jeho. Posadil sa, schoval svoje ruky v mojich vlasoch a objal ma okolo pása. Cítila som jeho chladné ruky na rozpálenej pokožke a striasla som sa. Už bozkávať ho bol hriech, ale byť tak blízko k nemu, cítiť tlkot jeho srdca veďla svojho, dovoliť sa mu dotýkať sa ma tam, kde sa ešte nikto nedotkol, bolo jednoducho omračujúce. Ak pôjdem za tieto pocity do pekla, s potešením to prijmem. Potešienie - to bolo presne správne slovo na to, čo som teraz cítila. Jeho úsmev bol hravý, jeho dych bol sladký, jeho úsmev zvodný. Nechcela som prestať. Nikdy. Na zajtrajšku nezáležalo. Jediná vec, ktorá sa počítala sme boli my dvaja v mojej malej učebni.
Poláskal mi stehno a rozpálil celé telo. Ešte nikdy som nebola tak blízko k nejakému chlapcovi. To, čo som robila bolo inštinktívne. Nesťažoval sa. Ruky som mala pod jeho košeľou a vychutnávala som si dotyk jeho dokonalej pokožky pod svojimi prstami.
Prevzal kontrolu a zrazu som sa ocitla pod ním. Znova ma pobozkal a ja som zabudla na všetko ostatné. Prerušil bozk a pozrel sa na mňa so zvodným úsmevom. Pobozkal ma na krk, zatúlal sa k prsiam, hlbšie k pásu kde mi nadvihol top a pobozkal ma na pupok. Nemohla som uveriť reakcii svojho tela. Pousmial sa a ja som vnorila ruku do jeho vlasov. Znova sa zachichotal, pobozkal ma na stehno a prinútil zastonať. Jeho pery putovali nadol mojou nohou, bozkávali a maznali sa.
Horela som. Toto bola skutočná mágia. Tá, ktorú som dokázala so svojím prútikom bola ničím v porovnaním s jeho perami. Pomaly mi rozopol opasok a ja som sa napla.
Toto bolo vážne. Nemohla som pokračovať.
Odtlačila som Draca a posadila som sa. Zamračene sa na mňa pozrel, vlasy stále rozstrapatené, pery napuchnuté, celý jeho vzhľad ako pozvánka do pekla. Ľútostivo som zastonala.
"Toto nemôžeme urobiť."
Nepýtal sa prečo. Prečo by mal? Čakala som, že bude zúriť. Že sa ma pokúsi prekľať a bude hnusný. Neurobil to. V skutočnosti vyzeral rovnako ako ja. Rozcuchane, ustarane, vášnivo a prekliato sexy.
Vzdychla som si. "Toto musí prestať. Raz a navždy. Znova sa nestretneme, neuvidíme, nebudeme sa rozprávať."
Trpko sa zasmial. "Som si istý že sny zostávajú snami, všakže, Holúbok?" Hlas mal ľadový a neosobný. "A kým odídeš, mala by si sa upokojiť. Každý s očami na hlave uvidí že si sa s niekým muchľovala."
Uškrnula som sa.
"Aj keby si to všimli, nikto sa neopováži nič povedať. A vlastne, kto za to môže?"
Zasmial sa.
"Ty si pobozkala mňa, spomínaš si? Myslel som že na nič nezabúdaš."
Začervenala som sa a šla pohľadať svoj prútik. Netrvalo to dlho. Použila som na seba kúzlo a spýtavo som pozrela na Malfoya. Pokrútil hlavou.
"Mala si ma nechať aby som to dokončil alebo má zastaviť na začiatku. Teraz vyzeráš akoby som z teba vysexsoval dušu."
Prebodla som ho pohľadom.
"Si niekedy taký blbec, Malfoy."
Pokrčil plecami, prehrabol si prstami vlasy a posadil sa na stoličku.
"Musím si udržiavať reputáciu, nie?"
Vzdychla som si a posadila sa do kresla.
"Radšej by si sa mal pozrieť na seba, než sa posmievať mne."
S úsmevom sa na mňa pozrel.
"Prečo sa staráš? Bojíš sa že by som mohol všetkým povedať že si do mňa zbláznená?"
Odfrkla som si, ale telo mi začalo brnieť. Zachichotal sa a ja som mu vyplazila jazyk.
"To je taký sladký jazýček. Vážne by som miloval prisať sa naň."
Z jeho slov sa mi silno rozbúšilo srdce.
"Prestaň s tým, Malfoy."
Diabolsky sa uškrnul.
"Prečo by som mal? Chceš počuť viac?"
Oblizla som si pery a on sa zachichotal.
"Vážne milujem tvoje vlasy, Steinerová. Aj keď sú niekedy strapaté, najviac milujem keď nosíš drdol. Tvoje pery chutia akosi sladko a keď si nervózna, hryzieš si líce zvnútra. Tvoje telo ma priťahuje. Nikdy by som si nepomyslel že obímať ťa to bude takéto.
A zbožňujem tvoj hlas, hlavne keď spievaš. Naozaj rád by som súhlasil z tvojím 'nebudeme sa vídať ani rozprávať ' ale pravdou je že ťa po tom všetkom dokážem nechať ísť. Chcem sa s tebou znova stretnúť, ale nie v hneve. Chcem aby to bolo spontánne a normálne."
Visela som na jeho perách a prehĺtla som, keď skončil. Mala som závrat a cítila som sa neistá, plná nádeje, rozochvená, vystrašená, ustaraná a vzrušená súčasne.
"To malo znamenať čo?" opýtala som sa zachrípnuto po chvíli.
Usmial sa.
"Proste si dajme termín. Čo tak v pondelok po vyučku?"
Pokrútila som hlavou.
"V pondelok nemôžem."
Zovrel pery.
''Tak navrhni ty."
Myseľ mi horúčkovito pracovala. Chcela som sa s ním stretnúť. Ale zároveň som riskovala tie najhoršie scenáre keď by na to prišli moji spolužiaci. Nechcela som ich takto zradiť.
Počkať. Počkať. Kurva stop.
Ak sa s ním chcem stretnúť, môžem. Som predsa Lara Steinerová. Môžem čo chcem a nikto mi do toho nebude hovoriť. Ak sa s Dracom chcem stretnúť, tak sa to kurva stane. Uškrnula som sa.
"Čo takto v stredu?"
Odpoveďou mi bol jeho úsmev.
* * *
Luna Lovegoodová si ma pozorne premeriavala. Jej jasné modré oči sa na mňa veselo upierali a ja som sa cítila ako pod röngenom.
"Musíme sa porozprávať," vyhlásila po chvíli.
"Ja viem," vzdychla som si.
Šli sme do mojej miestnosti. Pri dverách som prudko zastala. Niekto bol vo vnútri. A nebol to Draco. Prudko som sa nadýchla. Slizolinčan, to je isté. Viac som zistiť nevedela. Otočila som sa ku blonďavej bystrohlavčanke. "Luna, počkaj tu."
"Ale to je oukej," usmiala sa na mňa a otvorila dvere.
Na pohovke sedel Blaise Zabini.
Zastala som vo dverách. ''Luna, nechceš mi NIEČO vysvetliť? Prečo si mu povedala o mojej izbe?" Bystrohlavčanka sa len usmiala a sadla si na pohovku vedľa Blaisa. Stála som nad nimi zo založenými rukami a nesúhlasne som sa na nich mračila. Blaise prevrátil očami.
"Tak si sadni, sleča urazená." povedal a pobúchal na miesto vedľa seba.
Zúrivo som na neho zazrela a posadila sa.
"Takže?"
"Nuž," začal Blaise. "Pamätáš ako si mi povedala že by som si mohol s Lunou podať ruku? Vtedy keď som tí povedal o Dracovi?"
Prikývla som.
"Tak ja som sa nad tým zamyslel a vyhľadal som ju. Potvrdila moje dohady o Dracovi tým že mi povedala o tebe a tvojom postoji. Musím povedať že ma to vôbec neprekvapuje. Ste pre seba ako stvorení."
Prevrátila som očami.
"Pár dohadov nič nedokazuje."
Luna sa zasmiala.
"Lara, veď je to očividné. Keď hraje Malfoy metlobal, neustále sa predvádza. To preto nikdy nechytí zlatoonku. Predvádza sa a kôli komu?"
Odolala som nutkaniu smiať sa.
"A to nie je všetko," ponáhľal sa Blaise. "Pred nedávnom, keď sme mali tú hodinu lukostreľby, a on ťa uvidel opierať sa o Pottera, neskôr rozmlátil celú spálňu. Absolútne mu preplo. Doteraz ho bolí ruka, lebo nešiel k madam Pomfreyovej."
Srdce sa mi rozbúšilo. Naozaj to urobil kôli mne?
"Ja...prečo mi to hovoríte?" vytlačila som zo seba.
Blaise sa bez humoru zasmial.
"O Dracovi by si mala niečo vedieť, a to že je veľmi defenzívny. A hlavne keď príde na súkromie, hlavne v psychickom slova zmysle. Nerád poskytuje druhým priestor k tomu, aby mu ublížili. Má sklon uzavierať do seba a dookola štekať len urážky a príkazy. Okrem jeho matky a Pansy mu nikto nepovedal že ho miluje. Ja a Theo sme možo jediný ľudia s ktorými je schopný normále sa porozprávať a dá sa povedať že sme priatelia. A v skutočnosti je veľmi osamelý a väčšinu čarodejníc vníma len ako obyčajné sexuálne objekty. Je osamelý, ale myslí si že je to jeho voľba. Neuvedomuje si že bolesť je cena ktorú platíme za to, aby sme boli šťastní." odmlčal sa a hľadel do diaľky. Ja som zatiaľ premýšľala o jeho slovách. Tak veľmi sa chcel stretnúť...a ja som ho takmer odmietla. Tak veľmi mi záležalo na sebe a svojich pocitoch že som si neuvedomila aký je zúfalý. Blaise pokračoval.
"To že sa zblížil s tebou ho musí ničiť. Ale zároveň nechce stratiť to čo ste si spolu vytvorili, pretože vie že ho nikdy nikto nebude nútiť cítiť to čo teraz. Ver mi, poznám ho. Akokoľvek, viem že premýšľaš o tom ako ho opustiť. Je to tvoja voľba."
Postavil sa a spolu s Lunou prešli k dverám. "Ale pamätaj že Draco nevyjadruje svoje city ako chrabromilčania. Málokedy povie čo naozaj cíti a to, že sa povolil svoje ochrany pri tebe, veľa nasvedčuje. Zváž to."
Dvere sa z buchnutím zavreli a mna sprevádzal pocit že by som mala vyskočiť, utekať za bolnďavým slizolinčanom a objať ho tak silno až vy som mu rozdrvila hruď.

Nabudúce:
"Na môj veru, čo by chrabromilčania povedali, keby sa dozvedeli že som spala s Dracom Malfoyom?"
"Samozrejme že by povedali 'štastná mrcha'."
Zasmiala som sa a hravo ho udrela do hrude. "Aj chalani?"
"Jasnačka. Hlavne Potter. Predstiera, že ma nenávidí, aby zakryl ako ho neodolateľne sexuálne priťahujem."