Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

Epilóg

Hľadí na papiere pred sebou, obhrýza pero, no žiadna múza neprichádza. Podráždene sa oprie do kresla, privrie oči a pretrie si spánky. Nie je možné, aby neprišla na tak jednoduchú vec. Trápi si nad tým hlavu už niekoľko hodín, no požadovaný výsledok sa nie a nie dostaviť.

Postaví sa, prejde cez miestnosť ku veľkej komode, vyberie z nej fľašku odgenskej whisky a jeden pohár. Odšrubuje veko a zlatistá tekutina sa vleje do pohára, ktorý následne pozdvihne ku perám a vypije ho na jeden lok. Prižmúri oči a pery jej opustí slabý povzdych, keď sa príjemná tekutina dostane do jej hrdla. Potom sa oprie o komodu a nenávistne zazrie na štós papierov, ktoré ju čakajú. Ešte dnes večer to musí zaslať a ona stále nevymyslela názov.

Irónia.

Skutočne sa práve snaží vymyslieť názov pre svoj život?

No, nie len pre ten jej. Aj pre život jej priateľov a pre celé jedno obdobie čarodejníckeho sveta. Obdobie plné krvi a smrti, ale ona nechce depresívny názov. Chce, aby v ňom bolo ukryté rovnako posolstvo, ako aj nádej. Nádej ku lepšiemu začiatku.

Nie je hlúpa. Vie, že vojna zanechala na ľuďoch hlboké jazvy a hlboké jazvy sa dlho hoja, niektoré zostanú na ľudskom tele aj duši už navždy. Prsty jej mimovoľne skĺznu na podbrušok, kde je pod šatami schovaný znak jej boja - znak, že sa už so smrťou stretla a porazila ju. Táto jazva sa už nezahojí. Bude naveky špatiť jej pokožku, aby jej ukázala, ako blízko bola večnosti. Konečnu.

Dom je o takejto hodine tichý. Jej manžel je v práci, svokrovci sa odsťahovali do mesta a ona nenarobí veľa hluku. Jediné, čo je počuť, je praskanie ohňa vo veľkom kozube v hale a tiché pradenie jej mačky, rozvalenej na kožušine pri kozube. Zíde po schodoch s knihou v ruke a v druhej s čajom a pohodlne sa usalaší v jej obľúbenenom kresle. S úškrnom si uvedomí, ako to jej manžela zdesilo, keď ho prehlásila za to najlepšie, pretože na tom kresle kedysi sedával Lord Voldemort.

Veľkú obývačku osvetľuje len svetlo ohňa, ktoré tancuje po stenách a nábytku. Očami prechádza po sklenených vitrínach a s úľubou sa popása na suveníroch, ktoré priniesla z celého sveta. Opäť sa napije z hrnčeka a pohybom ruky si privolá kopu pergamenov ležiacich na jej stole o poschodie vyššie. Otvorí prvú stranu a začne čítať

„História a dejiny druhej vojny Fénixov, aby každý mág narodený pod vlajkou mieru vedel, čo všetko bolo pre jeho pokojný život obetované a čo všetko ešte len bude a tiež preto, aby ľudia raz a navždy pochopili, že ich sloboda nebola vydobitá nadarmo...."

A tak pokračujú ďalšie desiatky pergamenov, chronologicky rozpisujú udalosti od ich samotného počiatku, presne tak ako ovplyvnili životy detí vojny. Strávila nad tým stovky hodín, kým dokázala utvoriť čosi, čo sa aspoň trochu podobalo na rukopis knihy. Musela podať verejnosti skutočné, pravdivé informácie, pretože sotva pol roka po záverečnej bitke o Rokfort vyšla jedna taká kniha - napísaná ostrobrkom Rity Skeeterovej. Obsahovala poburujúce a nepravdivé informácie, poprekrucované výpovede svedkov, ktoré si šialená novinárka upravila podľa toho, ako sa jej to hodilo. Trvalo jej dosť dlho, kým sa jej podarilo právnickou cestou prinútiť vydavateľstvo stiahnuť knihu z obehu a kníhkupectví. O pár dní na to na zvolanej tlačovej konferencii vyhlásila, že ona sama predá ľuďom skutočné príbehy, presne tak ako sa odohrali vo svojom poradí, s pravdivými informáciami, pokiaľ okamžite zničia každú knihu od Rity Skeeterovej, ktorú pomenovala veľmi trefne - Vzostup a pád Lorda Voldemorta. Čarodejníci pod prísľubom pravdy súhlasili a ešte v ten deň sa všetky knihy spálili na veľkej kope pred ministerstvom. Rita odišla so stiahnutým chvostom a ona sa podujala na ďalekú cestu písania. Nebolo to ľahké. Boli časti, nad ktorými sa jej triasli prsty a ona nedokázala zo seba vydať ani písmenko, pretože sa všetky spomienky vracali s bolestnou presnosťou, no jej odhodlanie vždy posilnila predstava toho, ako bude opisovať výhru, ktorá jej život navždy zmenila. A vytrvala. Dnes poobede dopísala posledné písmeno a ostávala jej už len jediná úloha - vymyslieť názov.