Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)

34. kapitola: Etapy zúrivosti

V ten osudný večer som sedela v spoločenskej s Ginny a bolo už neskoro večer. Boli sme sami, s tekvicovými pirôžkami a ďateinovými pivom sme sedeli na zemi a preberali môj milostný život. Bola som rada že sa konečne dala dokopy s Harrym, obidvaja sa už príliš dlho obchádzali.

"Vieš nikdy by ma nenapadlo že to vezmeš takto," poznamenala som neprítomne.

"Ako...?" nechápala Ginny

"No to, že chodím s Dracom. Myslela som že budeš jačať a snažiť sa zo mňa vyraziť dušu."

Ginny sa zachichotala. "Vieš, v prvej sekunde ako mi to došlo som mala chuť urobiť presne to. Lenže potom som za zamyslela a vzala do úvahy niekoľko faktorov, ktoré mi zabránilo to urobiť. Po a):  ak sa Lara rozhodla niečo urobiť, nevyhovoril by jej to ani minister mágie,
      b): nerozmyslela by si si to, a iba by sme ostali pohádané,
      c): každý má právo na vlastné rozhodnutia."

Usrkla som som si z pohára. "Vďaka za tvoju dôveru, Gin. Naozaj si to veľmi cením."

Ginny sa usmiala. "Navyše, myslím si že sa k sebe hodíte"

Prekvapene som zažmurkala. "Fakt?"
Prikývla. "Iba ty dokážeš zvládnuť jeho a naopak. Ste dokonalý pár. Len keby nebolo Veď-Vieš-Koho a tých krvných predsudkov..."

Zachmúrila som sa. "Zvládneme to, Gin. Možno nie za deň, ani za dva, ale zvládneme. Postarám sa o to."

Postavila som sa, že si pretiahnem kosti, keď som sa pozrela do miestnosti a zmeravela.
Oproti mne stál Ron z vydeseným výrazom na tvári, v pyžame a jednej ruke zvieral kus koláča.

"Ron.." vyšlo zo mňa priškrtene.

"Povedz mi že je to žart," povedal z preskakujúcim hlasom. "Povedz mi že si si to celé vymyslela a ja sa o chvíľu zobudím."
Mlčala som, neschopná niečo povedať. Schyľovalo sa k výbuchu.
"Ron...."

"NEMÔŽEM TOMU UVERIŤ! TY SA ŤAHÁŠ Z MOJÍM NAJVÄČŠÍM NEPRIATEĽOM?!"

"Ron, ja...."

"A K TOMU O TOM VIE MOJA VLASTNÁ SESTRA! KLAMA MI, VŠETCI STE MI KLAMALI!"

"Bolo to tak lepšie, Ron..."

"ZABUDLA SI NA TIE ROKY ČO ŤA NAZÝVAL HUMUSÁČKOU! ZABUDLA SI NA TIE URÁŽKY A POSMEŠKY ČO SME SI MUSELI OD NEHO VYTRPIEŤ?"

"Som si toho vedomá, Ron. Aj ja som tam bola.

Vtedy som začula vrzgot otvárajúcich sa dverí a ťapot nôh na podlahe. Bol to Harry. Keď uvidel mňa a Rona oproti sebe, situácia mu pozoruhodne došla. Ron ho však ignoroval a pokračoval.

"Tak ako tu môžeš len tak stáť a chovať sa, akoby to čo robíš bolo normálne?"

"Nerozumieš.." zamrmlala som.

"POTOM MI TO VYSVETLI!" zareval.

"Veci nie sú len čierne a biele, Ron! Ľudia nie sú len dobrí a zlí!"

"Malfoy je stelesnené zlo!"

"Svet sa nedelí len sa správnych a nesprávnych, na Fénixov a smrťožrútov! Veci sú oveľa väčšie ako si vieš predstaviť! Vojna klope na dvere, už si nemôžeme dovoliť lipnúť na starých sporoch a fraškách, Ron!"

"Nechci mi nahovoriť tie otrepané nezmysly o tom, že sa zmenil!"

Povzdychla som si a prehrabla si vlasy. "Nebudem ti nahovárať nič, Ron. Je len na tebe, aké rozhodnutie urobíš. Ale chcem aby si vedel, že som nikdy nemala v pláne niekomu ublížiť. Vlastne som to vôbec nemala v pláne. Proste sa to stalo."