Nič.
Ani pohyb, ani slovko.
Nič.
Ani hlások, ani nádych. Žiadny znak toho, že by som bolesť cítila.
Ani kúsok trasu, ktorým býva doprevádzaná tá neodpustiteľná kliadba.
Nič.
Žiadna kliadba nemôže premôcť čarodejníka....
Odvážne som otvorila oči a pozrela priamo do jeho, červených. Črtalo sa v nich neuveriteľné udivenie. Stále tú kliadbu držal, cítila som to. Narážala do mňa, hľadala medzierku ktorou by mohla prekĺznuť cez moje ochrany a zaútočiť. Ale ja som sa držala, pevne a nezlomne, bez pohnutia.
Žiadna kliadba nemôže premôcť čarodejníka....
Nakoniec kliadbu ukončil a ja som vydýchla. Potichu, aby to nepoznal. Ale v tú chvíľu zaútočil znova. A znova. Nedokázal sa zmieriť sa tým, že kliadba, ktorou doteraz mučil a týral toľko ľudí, jednoducho nefunguje.
Ale nedovolila som mu prelomiť moje hradby.
'Buď silná.'
"CRUCIO!"
'Buď odvážna.'
"CRUCIO!"
'Buď neoblomná.'
"CRUCIO!"
'Buď....sama sebou.'
"CRUCIO!"
"No myslím že už stačilo, nie?"
Môj lenivý hlas preťal jeho podráždený rev. Pomaly, akoby sa toto všetko strašne nudilo, som sa postavila. Pretiahla som sa, ako po dlhom spánku, a potom som sa na neho uprene pozrela.
"Navečeriame sa konečne?"
Jeho tvár bola kamenná maska. Stále odmietal pristúpiť na moju hru.
"Vezmite ju do kobiek," nariadil lapačom. "Bez jedla a vody."
No nič, nepodarilo sa hneď, podarí sa inokedy. Urobila som pukrelík a s úškrnom sa nechala odviesť. Cítila som rešpekt, ktorý ovládol lapačov, ktorí ma viedli. Aspoň že tak.
Bol čas poslať správu priateľom.
***
3. osoba
"Nevidela som Laru od večera," povedala Hermiona Harrymu, keď večerali varené zemiaky. Boli sami už niekoľko dní - Ron ich opustil po hádke s Harrym pred dvoma týždňami a Lara zmizla včera.
"Ona sa vie o seba postarať," zamumlal s plnými ústami.
"Hej," prikývla. "Ale aj tak mi to robí starosti. Lapači...."
"Hermiona," Harry sa na ňu upokojujúco zahľadel. "Ľutujem každého lapača ktorý narazí na Laru Steinerovú v okolí sto míľ."
Hermiona sa unavene zasmiala a vydýchla. "Máš pravdu. Som hlúpa. Ale mohla by dať o sebe aspoň vedieť..."
Presne v tej chvíli sa uprostred stanu a hlasným lupnutím zjavil fénix. Hermiona vyskočila od stola a pribehla k nemu. V zobáku mal kus papiera, popísaného ceruzkou. Vzala ho a roztvorila.
"Čo píše?" opýtal sa Harry dychtivo.
" Moji dvaja najdrahší Fénixovia, " čítala Hermiona. "Ľutujem, že som odišla tak narýchlo, ale vyskytli sa určité naliehavé, bezodkladné záležitosti ktoré som musela vyriešiť. Nezdržím sa dlhšie ako dva týždne, preto pokračujte akoby som sa vami bola. Viete, že si vás nájdem.
Lara"
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
