Sedela som na posteli a čistila si nôž. Jeho strieborná čepeľ sa leskla v dennom svetle. Došiel mi list z domu. Otec písal, že si Colby našiel priateľku, no oni to ešte "akože'' nevedia. Písal, že je na mňa hrdý ako to zvládam, a posiela mi môj nôž ktorý mi daroval starý otec. Aby mi pripomínal rodinu.
Bol to veľký, mohutný lovecký nôž so striebornou čepeľou a čiernou rúčkou, z ručne vyrezávanými znakmi. Mala som len sedem, keď mi ho dedko daroval a mama bola neuveriteľne pohoršená. Vzala mi ho a možno by som ho už nikdy nevidela, keby ho Colby neukradol z kôlne a neodniesol by mi ho naspäť. Odvtedy som si ho stážila ako oko v hlave.
Začula som zaklopanie, tak som vstala a rozcapila dvere. Dnu vpadla Ginny. Keď uvidela môj vzhľad, najprv vyvalila oči a potom sa uškrnula. Nečudovala som sa jej. Bola som oblečená v čiernych kožených nohaviciach, so širokým opaskom, na bielom tielku som mala čiernu košeľu s cvokmi a k tomu som v ruke držala nôž.
Takto som sa obliekala na tréningy.
"Hm, Harry ťa chce vidieť," zamrmlala, ešte raz si ma prehliadla a odišla. Povzdychla som si, nôž som odhodila na posteľ a zišla som po schodoch do spoločenskej miestnosti.
Harry ma čakal pri gauči.
"Čauko Lare,tak ma napadlo, či by sme si niekde nevyšli. Veď vieš, ako za starých čias. Túlať sa, niečo vyparatiť. Chýba mi to."
Uprel na mňa dychtivé zelené oči.
Najprv som chcela odmietnuť. Po raňajkách som sa mala mala stretnúť s Dracom v našej miestnosti, dohodli sme sa.
Ale potom som videla dúfajúce oči môjho najlepšieho priateľa a v duchu som sa nakopala za to, že som ho chcela odmietnuť. Po tom ako sme boli pohádaní mal každý z nás kopu práce, stretávali sme sa len na hodinách a v spoločenskej. Ja som celé dni meditovala, trénovala, a venovala sa svojim osobným výskumom, a Harry mal zase svoje hodiny u Albusa.
Úplne sme sa odcudzili. .
Zanedbala som svojho najlepšieho priateľa.
Bože, aká som len hlúpa.
"Jasné!" vyhŕkla som. ''Len si skočím po veci."
Zamierila som ku schodom.
"Počkaj!" zakričal zmätený Harry. "Veci? Kde vlastne pôjdeme?"
Uškrnula som sa.
"Nachystaj si prútik''
* * *
V izbe som zatreskla dvere a utekala som na posteľ. Izba bola prázdna, až na Parvati ktorá sa učila na test z Herbológie.
"Hm, Lara, nevieš či je kvet Ylang-ylang používaný do elixíru starnutia?" opýtala sa ma, keď som bežala okolo nej na posteľ.
"Parv," vzdychla som si. "To je ink-jung."
"Aha," zamrmlala a sklonila sa k papieru. "Jasné."
Sadla som si na posteľ a mávnutím prútika som spustila závesy na všetkých štyroch stranách. Potom som zoslala tišiace kúzlo a sústredila som sa.
"Expecto Patronum." z môjho prútika vyletela strieborná hmla a sformovala sa do podoby draka.
"Dnes nemôžem. Prepáč. Dôležitejšie záležitosti. Vynahradím ti to. Lara."
Patronusa som poslala do mojej miestnosti a potom som rozhrnula závesy. Parvati si nič nevšimla. Za opasok som si strčila môj nôž a prútik sm si všimla do rukáva. Cez plecia som si prehodila dlhý čierny plášť s kapucňou a zišla som dole schodmi.
YOU ARE READING
Dlhá cesta domov (HP, FF) ✔(prebieha úprava)
Fanfiction"Prečo by som mala byť niekým, kým nechcem byť, len preto, že niekto, koho som dovtedy nepoznala, chcel, aby som sa tým niekým stala? Prečo by som mala zachrániť čarodejnícky svet? Čo pre mňa kedy urobil? Prečo by som mala premrhať celý svoj život...
