Pod líniou svetov

2

Eleri sa napchávala čokoládovým koláčom a pozrela na hodinky. Ešte má čas. Škola skončila skôr a ona má byť na letisku až o štvrtej. Napila sa džúsu a príliš surovo zabodla vidličku do nevinného zákusku.

„Prečo s tým tvoji rodičia súhlasili? Veď s vami žije dieťa. Dylan nemá ani dva roky," vyzvedala Sara, bývalá astrálna lovkyňa démonov pre Rakúsko. Pred pár mesiacmi sa aj s bratom a jeho manželkou presťahovali do Angers a odvtedy chodí na rovnakú školu ako Eleri. Anglické gymnázium chvíľu predstavovalo problém, kým si zvykla na jazyk. Dievčatá sa stretli počas boja proti démonom, keď chceli ovládnuť celý astrálny aj fyzický svet a takmer pozabíjali lovcov – armádu, ktorá proti týmto zlým silám mala bojovať.

„Pretože jej rodičia sú bohatí a pomohli mame, keď ma vychovávala," odvetila znechutene. Eleri sa narodila ako nemanželské dieťa a jej mama mala len devätnásť rokov. Dlho netušila, že jej otcom je mocný démon, momentálny vládca astrálnej reality. „Urobia čokoľvek, aby ju nemali na krku."

„Tak prečo ju nenechali v tom ústave?"

Mykla plecami. „Podľa doktorov sa vyliečila a už nie je závislá na drogách. Bola tam viac než osem mesiacov a starí rodičia ju už nechcú mať na starosti. A musí sa prispôsobiť určitým podmienkam."

„Akým?"

„Krvné testy každý mesiac, vzorná dochádzka a dobré výsledky v škole. Nikto z nás nechce riskovať, že si zasa vezme drogy. Ja osobne to nemienim trpieť a nechcem ju ani u seba doma."

„Nečudujem sa ti. Drogovo závislí ľudia nepôsobia dobre na našu auru." Sara si dala do úst polovicu veľkého zákuska a s plnými lícami prežúvala. Bola pri tom vážne roztomilá. Vôbec nevyzerala na sedemnásť. S jemnými blond vlasmi a očami modrými ako obloha budila dojem dieťaťa. Nikto by nepovedal, že je jednou z najmocnejších lovkýň v astrále.

„Keby len to. Lily je šialená. Poriadne. Má to v rodine."

Sara sa zasmiala. „Uvedomuješ si, že je to tvoja sesternica?" povedala s plnými ústami.

Eleri mávla rukou. „Podedila to z matkinej strany, nie z našej. Môj strýko je výnimka, proste mu hrablo len tak."

Sara pobavene prežúvala. „Čo vieš o jej matke?"

„Nič mimoriadne. Je to fotografka a so strýkom cestujú po svete už od jej narodenia. Pokiaľ viem, Lily svojich rodičov ani poriadne nepozná. Jej mama pochádza z Austrálie, ale jej starí rodičia sa narodili na Novom Zélande a majú Maorské korene."

„Páni, to je teda genetická výbava."

„Mne to hovor." Eleri dojedla koláč. „Derick, konečne," povedala čiernovlasému chlapcovi, ktorý práve vošiel. Letmo sa pobozkali a Rick klesol na stoličku vedľa nej.

„Prepáč, že meškám. S Owenom sme sa snažili nájsť nejaké informácie o Lily, hlavne lekárske záznamy."

„A?"

„Nič, čo by sme nevedeli. Pred niekoľkými mesiacmi ju našli v bezvedomí neďaleko Melbourne pri požiari budovy. Bola predávkovaná heroínom a takmer umrela. Hneď ju poslali do ústavu a tam ju liečili. Niežeby spolupracovala, no zdá sa, že uspeli. Nikomu však nechce povedať, čo sa stalo a prečo bola tisíce kilometrov od domova."

„Čudovala by som sa, keby spolupracovala."

„Úrady si myslia, že chráni svojich... priateľov. Keď ju našli, bola dosť dobitá a dehydrovaná. Asi nechce zradiť bandu."

„A preto ju musíme trpieť my," frflala. „Prisahám, ak urobí jeden podozrivý krok..."

„Pokoj, miláčik." Rick ju pohladil po ruke. „My si s ňou poradíme."

„A keď nie, ešte vždy môžem jej dušu vyrvať z tela a prefackať ju astrálne. Nikto jej neuverí a budú si myslieť, že je zase na drogách," dodala Eleri zamyslene.

„Jedna z možností," súhlasil Rick. „Kedy priletí?"

„O štvrtej, máš tu auto?"

„Vzal som si Abdulove, už dva dni je preč."

„Fajn, tak poďme." Vstala a obliekla si kabát. Sara sa s nimi rozlúčila a Eleri s Rickom nasadli do Abdulovho čierneho Citroënu. Zamierili k letisku.

Lily sa čelom opierala o okno lietadla a bojovala s návalom nevoľnosti počas pristávania. Let zo Sydney bol dlhý a únavný a ona sa takmer vôbec nevyspala. No dobre, poriadne nespala už celé mesiace, ale cesta do Francúzska ju obrala aj o posledné sily, poslednú nádej.

Nechcela odísť z Austrálie. Bol to jej domov. Zbožňovala ju. Žila so starými rodičmi takmer uprostred kontinentu na rozľahlej farme a užívala si tento divoký spôsob života. Celý deň dokázala behať po okolí, tešiť sa z prírody a dýchať čistý vzduch. Do školy chodievala len trikrát do roka na skúšky, inak sa učila doma.

A teraz? Bude zavretá v malom byte svojich príbuzných, uprostred obrovského mesta a škola bude na programe každý deň. Už žiadna sloboda. Všetko skončilo. Stala sa väzňom modernej civlizácie. A svojej rodiny. Vedela si predstaviť, ako sa na ňu budú pozerať. Každý sa tak na ňu pozeral. Ako na drogovo závislú chuderu. Neznášala to. Nikto nemal právo takto jej zničiť život. Zobrať jej priateľov...

Oči sa jej zaplnili slzami. Odohnala ich. Nemôže sa ľutovať. Načo aj? Nikto ju neobjíme a nepovie, že všetko bude v poriadku. Že nezlyhala. Je čas pobiť sa s tým, čo jej osud priniesol.

O svojich príbuzných, ku ktorým sa sťahuje, veľa nevedela. Tetu Grace naposledy videla pred piatimi rokmi, keď bola navštíviť starých rodičov v Anglicku. Jej dcéra Eleri vtedy mala trinásť a správala sa maximálne divne. Radšej sa od nej držala bokom. Teraz však Grace býva v Angers s novým manželom Owenom a malým synčekom Dylanom. Toho ešte nevidela, tak ako ani Owena. S Eleriným nevlastným otcom len telefonovala, keď sa dohadovali, že jej každý mesiac bude robiť krvné testy. Mala sto chutí ho poslať do horúcich pekiel.

Lietadlo konečne pristálo a Lily si vydýchla. Nerada cestuje týmto spôsobom. Vystúpila medzi poslednými a šla si po batožinu – jediný malý kufor s oblečením. Nemala veľa šatstva do tohto počasia. Na severnej pologuli je teraz zima, začiatok novembra a ona bola zvyknutá na austrálsku horúčavu. Už teraz sa striasla.

Vzala ľahučký kufor a konečne sa rozhliadla. Teta Grace by po ňu mala prísť, keďže bolo nemožné, aby sa v Angers orientovala hneď po prílete. Nikde ju však nevidela. Namiesto nej zazrela Eleri, ako ju tiež hľadá v dave. Páni, ako sa zmenila. Zlatisté vlasy mala jemne vlnité a padali jej do opálenej tváre. Vždy mala tmavšiu pokožku, než je bežné. Vedľa nej stál dosť desivý chalan s jazvou cez jedno oko s čiernymi vlasmi. Jednu ruku mal omotanú okolo jej pása a čosi jej šepkal. Eleri sa usmiala a žmurkla naňho.