Pod líniou svetov

54

Maddox všetkým vyrozprával pravdivú históriu vzniku Dozorcov zo svojho pohľadu. Neklamal im o svojich zámeroch, koniec-koncov neboli sebecké. Vynechal len tú časť o Osloboditeľovi. Opísal im Pevnosť a podmienky v nej a použil príklady desiatok bohov, ktorí sa začlenili do spoločnosti a žijú pokojným životom.

Lovci to prežívali osobnejšie, než ostatné bytosti. Rozumel tomu. Sú príliš mladí, aby pochopili večnosť.

„A ty, boh, po storočí ukrývania sa, chceš, aby sa tvoja armáda a armáda lovcov spojili?" robil si v tom poriadok Abdul.

„Máme spoločného nepriateľa," vysvetlil mu, „spoja sa proti nemu, nemá to nič spoločné s tým, za čo bojujú."

„My bojujeme proti egregorám, nie s nimi!" ohradila sa Eleri.

„A to sa musí zmeniť. Máte bojovať proti zlu a jedno sa práve snaží ovládnuť svet." Pomrvil sa v kresle. „Nerád kazím vaše ilúzie, prisahám. Keby bola situácia iná, nikdy sa o Dozorcoch nedozviete." Bol úplne pokojný.

„Ty nám nebudeš prikazovať, proti komu máme bojovať!" pridala sa Maia.

Prižmúril oči, ale nenechal sa vyviesť z miery. „Máš pravdu, nebudem. Ja som vám povedal, čo hrozí. Je na vás, či prijmete nové fakty a prekonáte predsudky, alebo zostanete zaseknutí v nečinnosti." Vstal a ponaťahoval sa. „Všetko na tomto svete sa mení, verte mi. Videl som to. Bez zmeny by tu ľudstvo bolo zbytočne." Zamieril ku dverám, ale zastal a zalapal po dychu. Tetovania na rukách ho pálili.

„Čo sa stalo?" vycítil jeho nepokoj Nigel.

Oči mu sčerveneli. „Bol napadnutý Dozorca," povedal vážne.

Lovci v momente spozorneli, spory zabudnuté. „Kde?" vyzvedala Eleri.

Jeho oči sa rozšírili. „Lily!"

Banda lovcov, démonov, Smrtiek a iných bytostí vybehla z domu na čele s Maddoxom. Ten zachytil stopu Lilyinej energie a šiel po nej. Nebola ďaleko. Minul niekoľko ulíc a uličiek, kým nenašiel tú správnu.

„Lily!" volal jej meno. „Lily, kde si?!"

V rohu slepej uličky, pri múre ošúchanej budovy sa čosi pohlo. Rozbehol sa tým smerom a na polceste omráčený zastal. Ostatní zhíkli a dievčatá si prikryli ústa.

Na špinavej a chladnej zemi ležala Lily, od pása nahor bola vyzlečená a chrbát jej pokrývali pramienky krvi. Ruky si tisla k hrudi a triasla sa zimou. Na tvári sa jej začínala tvoriť modrina.

„Ach Kvietok, kto ti to spravil?" Kľakol si k nej a chcel si ju pritiahnuť do náručia. Odstrčila ho.

Eleri si duchaplne vyzliekla vlnený sveter a podala jej ho, aby si prikryla aspoň prednú časť tela. Jej vlastné oblečenie ležalo roztrhané na kôpke na opačnej strane uličky. „Lily, hovor s nami. Čo sa stalo?" prosila ju jemne a pomohla sesternici posadiť sa. Tá len vzlykla a oprela sa o ňu. Krv z jej chrbta začínala stekať na zem. „Máme zavolať záchranku? Je ti zle?" pýtala sa ďalej.

Lily pokrútila hlavou. Preglgla a odkašľala si, aby našla stratený hlas. „Bolí to," dostala zo seba.

„Rick, volaj Owenovi, nech sem okamžite príde," prikázala Eleri.

Jej priateľ len prikývol a vzdialil sa, aby ho nerušili.

„Kto to bol? Lily, prosím, povedz nám to," nevzdávala sa Eleri.

„J-ja neviem. B-bol vysoký. Príšerný." Smrkla. „Je tu, El!" povedala vystrašene. „Je v Angers."

„Kto?"