Pod líniou svetov

57

Lily s úsmevom vošla do kuchyne, pohladila Dylana po vláskoch a vybrala si z chladničky jogurt.

„Ako ti je?" zaujímala sa Grace, ktorá sa nie práve úspešne snažila nakŕmiť svojho syna. Ten sa jej pokusom len smial a väčšina jedla skončila na podbradníku.

„Výborne, ďakujem za opýtanie, teta Grace," odpovedala šťastne. Nilesova návšteva ju vzpružila. Prehodnotila svoje ciele a snahy a rozhodla sa, že trápenie nie je spôsob, ako sa potýkať s problémami. Za jedinú noc našla zmysel bytia, ktorý potrebovala.

„Nemala by si sa tak zohýbať, popraskajú ti rany," upozornila ju Grace.

„Nemajú ktoré." Nadvihla si vrch pyžama a ukázala jej hladký chrbát. „V noci ma navštívil jeden známy a vyliečil ma."

„Páni, to je zázrak!" Jej teta vstala a prstami prešla po pokožke. „Neuveriteľné."

Lily sa usmiala ešte žiarivejšie. „Nie, zázrak je, že to urobil muž, ktorý je považovaný za najhoršieho z najhorších." Posadila sa na jej miesto pred Dylana. „Tak čo, maličký, nechutia ti raňajky?" Vzala lyžičku, nabrala do nej trochu kaše a krúžila ňou vo vzduchu. „A letí, letí lietadielko." Prešla mu jedlom popod nos a hneď ho stiahla mimo Dylanov dosah. Maličký sa rozosmial a mával okolo seba pästičkami. „A zase letí a letí a..." vložila mu jedlo do úst, „pristálo!" Zatlieskala mu.

Grace neveriacky sledovala svoju neter. „Čo sa s tebou stalo?"

Lily rozžiarila svoju auru, aby Dylan pocítil, že je dobrá a má ho rada. Tie farby ho hneď zaujali. Zjedol ďalšie "lietadielko". „Konečne som sa vyliečila, teta Grace." Pozrela na ňu. „Hlavne emočne."

„Ach, Lily." Grace ju pohladila po vlasoch a usmiala sa na syna. „Ani nevieš, ako som sa vydesila, keď si sem včera nakráčala celá krvavá. Takto to bolo aj v Austrálii?"

Lily sa zapýrila a sklopila pohľad. Nemala chuť priznať, že ju zvykol ošetrovať len Maddox a že starí rodičia vôbec nebrali ohľad na jej zdravotný stav. Oboje bolo bolestivé. „Viac-menej," odpovedala neurčito. Lyžičku po lyžičke kŕmila Dylana, kým všetko nespapal.

Zo spálne sa vypotácal rozospatý Owen a než im poprial dobré ráno, dal si hlt poriadne silného čierneho čaju. Lily pripomínal medveďa zobudeného zo zimného spánku. Keď ju uvidel sklonenú nad synom, zamračil sa. „Lily, mala by si odpočívať. Zavolám do školy, že si chorá."

„To je v poriadku, Owen." Vstala, otočila sa k nemu chrbtom a nadvihla si pyžamo.

Bývalý lovec zalapal po dychu. „Ani škrabanec." Prstom prešiel po pokožke. „Ako je to možné?"

Otočila sa k nemu. „Jeden z oslobodených bohov sa dopočul, čo sa stalo a vyliečil ma."

„Len tak?"

Prikývla. „Prekvapený? To je sila druhej šance." Pošúchala si znamenie Dozorcov na zápästí.

„Neuveriteľné."

„Čo je neuveriteľné?" opýtala sa Eleri. Nahlas zívla a chladničku len nahmatala, keďže mala oči zalepené spánkom.

„Lily je vyliečená," zvolal Owen.

To ju prebralo. „Ako to?" otočila sa k nej.

„Niles – boh, ktorého sme oslobodili, ma vyliečil. Zadarmo."

„Čo? Boh? Akože egregora?"

„Nepochopíš, kým to nezažiješ, Eleri." Lily sa pustila do vlastného jedla.