Pod líniou svetov

9

Sara sa viac neodvážila pýtať, vlastne sa jej vyhýbala. Po vyučovaní sa s povzdychom zabalila do kabáta, vystrela dáždnik a pomaly kráčala domov. S bratom a jeho manželkou žijú v nie práve najlepšej štvrti a nemajú ani auto. A aj keby, obaja sú stále v práci a ona vodičák nemá.

Kým prišla domov, nohavice mala mokré a rukávy tiež. Zvlhnuté vlasy jej padali do tváre.

Peši sa vybrala na piate poschodie, kde mali byt, a lovila vo vrecku kľúče. Krátko pred tým, než sa dostala hore, sa otvoril výťah a vystúpil z neho ich sused. Nevnímala ho, kým neotvoril dvere a neskríkol: „Hej, čo keby ste aspoň dali na kľučku kravatu? Vážne, aj ja tu žijem a nechcem oslepnúť." Zaplesol dvere a rozpačito pozrel na Saru. Tá sa uškrnula. Hovoril zvláštnou angličtinou, takže mu k jeho neradosti rozumela. Odhadovala, že nemôže mať viac než dvadsať rokov. Tvár mal drsne hranatú so šibalskými zelenými očami a niekoľko pramienkov hnedých vlasov mu padalo do čela. Oproti jej drobnej postave bol vysoký a rozhodne silnejší. Ten by ju zlomil na dve polky jednou rukou. „Prosím, povedz, že si mi nerozumela ani slovo," povedal hlbokým hlasom.

„Obávam sa, že to nemôžem urobiť," zasmiala sa. „Malý byt, čo?"

„Primalý," prikývol. „Som Logan," predstavil sa a podal jej ruku.

„Sara. Bývam hneď vedľa," ukázala na dvere.

„Uf, dúfam, že steny sú tu hrubé."

„Zatiaľ som nebola nútená zapchať si uši."

Prehrabol si vlasy. „Bývame tu len tri mesiace, počkaj si." Posadil sa na schody.

Sare bolo ľúto nechať ho tu ako bezdomovca. „Nechceš zatiaľ skočiť k nám?" navrhla mu váhavo. Aj tak je doma sama.

Logan na ňu žmurkol. „Neučili ťa, aby si nevpúšťala dnu neznámych ľudí?"

Zagúľala očami. „Bývaš vedľa, u nás nie je čo ukradnúť a ak by ťa napadli iné hlúposti, vedz, že mám čierny pás a v byte nabitú zbraň a nepoviem kde."

„Teraz žartuješ, však?"

Pokrútila hlavou a odomkla dvere. „Od šiestich rokov som chodila na karate a v tejto štvrti je zbraň nepísaným pravidlom. Tak ideš?" Podržala dvere otvorené.

Logan váhavo vošiel. Byt nebol veľmi odlišný od toho, v ktorom žije teraz on, až na to, že namiesto jednej izby mal dve.

„Odkiaľ ste sa prisťahovali?" zaujímalo Saru, keď sa posadili u nej v izbe. Logan zabral kreslo a ona sa schúlila na posteli. Nikdy by ho nevpustila dnu, keby ho nepoznala, no ako každý lovec, aj ona videla auru a tá jeho bola až na pár drobností čistá. Na chalana jeho veku.

Logan pozrel z okna. „Prišli sme z Talianska, ale viackrát sme sa sťahovali. A čo ty? Tiež nemáš francúzsky akcent."

„Rakúsko. Pred pol rokom."

„Nevyzeráš nadšene."

Mykla plecami. „Neviem po francúzsky a dorozumievam sa len angličtinou. Nie je to ideálne."

„Rodičia rozhodli za teba?" tipol si.

„Môj brat s manželkou," opravila ho. „Rodičia sú mŕtvi," dodala tichučko.

„To ma mrzí."

Mávla rukou. „Už je to dávno. A čo ty? S kým si sa prisťahoval?" Jeho spoločníkov zazrela asi len raz a ani si nezapamätala tváre.

„S kamarátmi."

„No, nechcem byť nepríjemná, ale zdá sa, že tu nejde asi len o kamarátstvo."