Pod líniou svetov

50

Lily sa musela posadiť na Maddoxovu posteľ – a áno, uvedomovala si hrôzu toho, že sa jedná o posteľ boha plodnosti. Nezvládla to. Skleneným pohľadom civela do neznáma. Tri roky pracovala pre boha. Boha, ktorý ju trénoval ako vojaka, označkoval si ju a ktorého má radšej, než by bolo zdravé.

Maddox neisto stál pri dverách a s obavami ju pozoroval. Oči sa mu vrátili k pôvodnej šedej farbe a snažil sa nepôsobiť desivo, no nezaberalo to. Lily bola na smrť vydesená a otrasená. Už minule mal obrovské výčitky, že jej vymazal pamäť. Druhý raz by sa k tomu neodvážil. Nedokázal by sa na seba pozrieť do zrkadla.

Obaja sebou mykli, keď Lily vo vrecku zazvonil mobil. Trasúcimi rukami ho vybrala a oči sa jej rozšírili strachom. „To je Eleri," zamrmlala. „Doma sa o mňa určite strachujú."

Prikývol. „Upokoj ju."

Zdvihla a snažila sa o normálny tón. „Prosím?"

„Lily?" Eleri znela roztržito. „Lily, si s Maddoxom?"

„Áno, som."

„Musíš okamžite odísť. Práve sme zistili, že je..."

„Ja viem," prerušila ju a dúfala, že Maddox ju nepočuje. Možno Eleri varuje aj takýmto spôsobom.

„Ty vieš?" zarazila sa jej sesternica.

„Nie veľmi dlho." Pozrela von oknom, akoby hovorila o neskorom čase.

„Je tam pri tebe? Preto nemôžeš hovoriť?" hádala.

„Už to tak vyzerá," mrmlala temne. „Ty si doma?" V preklade, kde sa nachádzaš ty?

„Hľadáme ťa. Dostaneme ťa odtiaľ, len vydrž. Asi nám nemôžeš povedať kde si, však?"

„Hádaj, slečna múdra. Zostaň doma a nestaraj sa!" okríkla ju.

„Nenecháme ťa s ním. Je to nebezpečný chlap. Urobil ti niečo? Lily, ublížil ti?"

Lily bola zúfalá. Ak sa do tohto zapletú lovci, nezvládne to ani jedna strana. „Viem sa o seba postarať, El, upokoj sa. Som živá a zdravá."

Na druhej strane linky nastal ruch a keď sa Eleri znova ozvala, bola o niečo pokojnejšia. „Už vieme, kde si. O päť minút mu povedz, že chceš ísť na toaletu a vypni si zvonenie."

Nie, nie, nie, len lovci nie! „Eleri, daj mi pokoj a staraj sa o seba!"

„Zabudni, my lovci držíme spolu. Päť minút." A zložila.

Lily si zahryzla do pery. Bolo jej ukradnuté, odkiaľ Eleri vie o Maddoxovi, ale nechápala, že nevie, kto je ona. Ako to vôbec zistila? Čo je horšie, ako ju mieni zachrániť? Podozrievavo pozrela na Maddoxa a rozmýšľala, ako odviesť jeho pozornosť od telefonátu a zabiť čas. „Keď ma držali v jaskyni, chceli nejakého boha. Teba?"

Prikývol. „Náš nepriateľ už vie, že sa postavíme proti nemu a že ja budem v čele. A vedel, že vy ste najľahšia cesta ku mne."

„Prečo?"

Zdalo sa, že mu rozhovor pripadá priateľnejší než ticho a uvoľnil sa. „Austrálska skupina bola posledná, ktorú som vytvoril a zároveň aj bol jej členom. Väčšinu času som trávil s vami."

„Takže to nie sú tvoji poskokovia?"

Urazene zaškrípal zubami. „Ja som s Dozorcami, nie proti nim!" Zaťal päste. Lily uvažovala, či by bol schopný jej ublížiť. Počas tréningov s tým nemal problém.

„Keby si bol naozaj s nami," vstala a aj ona zovrela päste, „neklamal by si nám! Jednal by si s nami na rovinu a hlavne by si nám nemazal mysle!" Prešla poza posteľ, len tak pre istotu. „A čo ja, Maddox?" udrela na citlivú strunu. „Čo som mala byť ja?"

Teraz vyzeral ako stelesnenie utrpenia a pokory. Jeho status boha plodnosti, čo je len slušnejší výraz pre to, čím skutočne je, mu nenapomáhal. „Ty si výnimočná, Lily. Vieš to."

Zavrčala. „Neoznačil si si ma len tak. Nie, ty si si jednoducho značkoval majetok, však? Niečo, na čo si robíš nárok."

„Nie!" bránil sa. „Nič také, prisahám!"

„Skutočne? Tak prečo si mi tvrdil, že keby som Nilesovi zaplatila za láskavosť, znak by sa pretrhol? Normálne si mi dal božský pás cudnosti!"

Maddox bol bledý a zúfalý. „Tak to nie je, Lily. Dal som ti svoj ochranný znak, aby ti nikto neublížil. Prosím, ver mi."

Zaškrípala zubami. „Nemám jediný dôvod veriť ti, Maddox," povedala vyrovnane.

Prosebne jej pozrel do očí. „Si tak strašne mladučká. Keď som si uvedomil, do čoho som sa namočil, mala si len šestnásť. Šestnásť, Lily! Každý deň som si dával dlhý kúpeľ v Severnom mori, aby som sa spamätal. Chcel som ťa len chrániť."

Bojovala so slzami. Už zase ju bolelo to niečo v hrudnom koši. Keby sa tej veci mohla zbaviť... „Ako dlho si ma chcel chrániť? Mám sedemnásť, ty si už asi prestal počítať svoj vek. Čo si so mnou chcel robiť, keď dospejem?"

Aj Maddox už cítil tú bolesť. Toto je ten rozdiel, cez ktorý sa neprenesú. Hoci mentálne je vo veku, v akom bol uctievaný, Lily je stále príliš mladá. A tak povedal lož, ktorá im obom uľahčí život. „Nechal by som ťa ísť."

A bolo to. Tá vec v hrudnom koši vynechala jeden úder a zlomila sa. Obišla posteľ a odstrčila ho od dverí.

„Kam ideš?"

Vrhla naňho pohľad, ktorý by celú armádu zložil na kolená. „Vyvracať sa! Mám toho akurát dosť." Rozrazila dvere do kúpeľne a zamkla sa.

Maddox porazene privrel oči a klesol na zem. Ako človeku vysvetliť niečo, čo ani boh nechápe?