Pod líniou svetov

26

„Máš ochranné tetovania?" opýtal sa Logan znenazdajky.

Zmena témy Saru prekvapila. „Mám, prečo?"

„Je niektorý z nich symbolom života, alebo harmónie?"

Zamyslela sa. „Nie, asi nie. Sú skôr na posilnenie. Fyzické aj psychické."

Vstal a privolal si čiernu fixku. „Podaj mi ruku," vyzval ju.

„Načo?"

„Chcem ti niečo ukázať, no musíš byť chránená. Neublíži ti to a farba po čase zmizne."

Nebola o tom presvedčená, ale zvedavosť zvíťazila. Tiež vstala a podala mu pravú ruku. Logan jej vyhrnul rukáv a na vnútornú stranu predlaktia nakreslil keltský kvet harmónie. „Tento otvára myseľ Univerzu a podporuje osvietené myslenie. Aby sa ti ľahšie chápalo. Tam, kam pôjdeme, budú veľmi nízke vibrácie a toto ti pomôže zachovať si zdravú myseľ," vysvetľoval, kým kreslil.

„Kam ma chceš vziať?"

„Uvidíš. Musím ti nakresliť ešte jeden znak." Nepohodlne sa vystrel. „Je dôležitý na ochranu tvojho života a duše."

„Tak kresli," povzbudila ho s natiahnutou rukou.

Preglgol. „Vieš, musí byť nakreslený na dosť špecifickom mieste." Hlas mal odrazu neistý a zachrípnutý.

„Na akom mieste?" Sara začínala tušiť, že sa jej to nebude páčiť.

Logan si navlhčil suché pery. Než aby to vyslovil, jednoducho si nadvihol tričko a ukázal tetovanie na svojej hrudi. Sara zagúľala očami a potom ich prižmúrila. „Vážne? Je to nutné?"

„Veľmi. Je to najsilnejšia možná ochrana a..." odkašľal si, „je tam kvôli srdcu. Dôležitý orgán. Citlivý na nízke vibrácie."

„Aby si vedel, je to úchylné," vzdychla a rozopla si úzku bundu. Tričko pod ňou zrušila, aby ho nemusela držať nadvihnuté, zostala len podprsenka. „A pohni, je mi zima."

Logan zamrkal a prosil svoju krv, aby ostala v mozgu. Precvičil si zápästie a pristúpil k nej. „Musíš sa hýbať čo najmenej," poradil jej, jednou rukou si ju pridržal okolo pása a druhou začal kresliť.

Sara sa snažila plytko dýchať a ignorovať, ako ju drží. Fixka ju šteklila a v tvári bola červená ako ešte nikdy. Prešla si jazykom po zuboch a nezaujato hľadela na strechu najbližšej budovy. „Bavíš sa?" prehodila konverzačným tónom.

„Vrazíš mi, ak poviem, že áno?" podpichol ju.

„Aspoň si úprimný. Bežne kreslíš dievčatám na hruď takéto znaky?"

Zasmial sa. „Nie, ty si jediná," povedal s predstieraným zanietením. „Sakra, si taká mrňavá." Musel sa skloniť.

„Aké milé, ty si rodený romantik."

„Prestaň sebou mykať, neviem kresliť."

„Tak ma prestaň držať ako klzkú rybu, neviem dýchať."

Logan sa rozhliadol. „Opri sa o tamten múr," ukázal na vchod s dverami na strechu. A uvoľni sa.

Poslúchla a obom sa uľavilo. Logan rýchlo dokreslil znak a Sara sa obliekla. „Ak o tomto niekomu povieš, neochráni ťa žiadny symbol, jasné?" varovala ho.

Bojoval s úsmevom. „Ako povieš. Pripravená?" Podal jej ruku.

Sara vložila svoju dlaň do jeho a čakala. Svet sa s ňou zatočil a cítila ako cestujú nižšie nižšie, do reality s nízkymi vibráciami. Nebolo jej to príjemné, no znaky robili svoje. Podarilo sa jej udržať si čistú myseľ a aura ju chránila pred najhorším.