Pod líniou svetov

60

Lily bola v hlbokom tranze, v ktorom sa napojila na samotné Univerzum. Všetky jej trápenia boli zdieľané a tak nachádzala pokoj. Potom ju Univerzum akoby pohladilo a poslalo ju do nedávnej minulosti. Spomenula si na jeden z mnohých tréningov s Maddoxom...

Boli v astrálnej forme vo veľkej školskej telocvični a cez okná k nim prenikalo zapadajúce slnko. Lily bola v krátkych teplákoch a úzkom tričku na ramienka, Maddox mal len nohavice. Obaja boli spotení a prudko dýchali.

Maddox sa na ňu zaútočil, ona sa vyhla jeho ruke a udrela ho do brucha. Potkol ju, ona sa zaprela a kopla ho do kolena. Rýchlo sa postavila a podarilo sa jej udrieť ho do tváre. Vydal pridusený výkrik.

„Ako mi toto pomôže v prípade oslobodenia bohov?" sťažovala sa. „Tí so mnou určite nepôjdu na férovku."

Kopol ju do stehna, udrel do ramena a zvrtol ju. Vykrútil jej ruky za chrbát a svaly ju zaboleli. Nemal s ňou zľutovanie. „Divila by si sa, akí sú ctižiadostiví."

Napla sa, trochu sa nahrbila a vytrhla sa mu. Zhodila ho na zem a nadskočila, keď jej chcel podraziť nohy. „Všimla som si. Aj tak si nie som istá, či by som sa prebila až k nim a mala ešte energiu na súboj." Oprela sa o vlastné stehná a dýchala. Maddox jej doprial trochu času.

„Prebiť sa k nim nie je problém. Po oslobodení trvá, kým si nájdu dosť ovečiek. Možno celé desaťročia."

Odhrnula si vlasy z tváre. „Desaťročia? Koľko percent ľudstva za ten čas ovládnu?"

Naklonil hlavu. „Minimum. Nezabúdaj na naše hodiny histórie, Kvietok. Keď vládli, ľudia sa počítali na tisíce, nie na miliardy. V tejto dobe je nemožné, aby jeden boh ovládol celé ľudstvo, proste na to nemá."

To ju prekvapilo. „Skutočne?"

„Áno. Aj keď je na Zemi niekoľko miliárd veriacich v jedného boha, odpočítaj od nich minimálne polovicu, ktorá pozná pravdu, je tam len kvôli rodine, prípadne vieru stratila. Každý vodca klame."

Opäť sa pustili do bitky. Padli na zem a klbčili sa ako malé deti. Lily sa prebila na vrch a na chvíľu ho znehybnila. „Takže ak sa aj nejaký oslobodí, nebude to celosvetový problém?"

„Určite nie." Zvalil ju pod seba a ona sa rýchlo prekotúľala, než ju priľahol. „Na to by sa museli oslobodiť viacerí, možno aj polovica Pevnosti. A to by viedlo k bojom medzi nimi."

Kopla ho do brucha, aby ju nezahnal do rohu, a prešmykla sa popri ňom. „Čím by nám vlastne uľahčili prácu."

„Aj tak sa to dá povedať. Ale nemysli si, že egregory nemajú rozum. Určite by sa nejako spájali do aliancií, alebo by si našli jediného vodcu. A ten by sa ich postupne zbavoval a preberal ich moc." Zahnal sa po nej a pritlačil ju čelom o stenu. Zastonala bolesťou. „Vyhral som, Kvietok," oznámil jej veselo.

Zafučala. To zase bude modrín!

Lily v sede otvorila oči a zalapala po dychu. „Do pekla, on nikdy nešiel po nás!" Vstala a rýchlosťou blesku sa prezliekala do bežného oblečenia. Vytočila Maddoxovo číslo, ale bol mimo dosahu. Logan s Garym nedvíhali, Kayla mala odkazovú schránku. „Sara, Sara," šepkala. Vytočila jej číslo, ale aj keď to zvonilo, nezdvihla.

„Nie!" Vybehla z izby. Owen s Grace už spali a ona nemala čas na vysvetľovanie. Vzala Owenove kľúče od auta a modlila sa, aby už nebolo neskoro. Po celý ten čas volala Sare. To dievča je v obrovskom nebezpečenstve!

Sara napaprčene sedela na stoličke a popíjala minerálku z chladničky. Už to boli dve hodiny a oni jej nenechali ani časopis, aby sa nenudila. Zvoniaci mobil nemohla zdvihnúť.

Poklepkávala prstami po stole a vymýšľala pre Logana vhodné tresty. Práve váhala medzi zbitím do bezvedomia a kopancom medzi nohy. To druhé vyhrávalo.

Zarachotili dvere. Otočila sa k nim v nádeji, že sa už vrátili. Ale prečo ich Kayla nepremiestnila? Zamračila sa.

Opäť rachot a praskanie dreva. Vyskočila na nohy. Toto nie sú Dozorcovia. Zovrela jedinú dýku, ktorú mala. O päť sekúnd sa dvere rozleteli na márne kúsky a ona v hrôze vykríkla. Stál v nich dvojmetrový rybí boh s odpornou tvárou. Mal na sebe neurčité oblečenie podobné šatám, ktoré zakrývalo väčšinu jeho pokožky. Odporne sa škeril a tešil sa zo svojej moci.

Sara začala trhať putami. Na toto ten debil asi nemyslel! „Čo chceš?!" štekla.

Uškrnul sa. „Konečne som ťa našiel, Osloboditeľka. Tí somári mi sami ukázali cestu."

Stiahlo jej hrdlo. On vie, kto som! Zahnala sa dýkou. „Nepribližuj sa!" Nemala veľa možností k pohybu.

Rybí muž nedbal na jej protesty a akousi silou presekol reťaz medzi putami. Odbehla od neho na opačný koniec miestnosti. Ochromil ju strach z neho a aj strach o vlastný život. Sotva dokázala premýšľať.

„Nemáš kam ujsť, dievča. Pôjdeš so mnou."

„Len cez moju mŕtvolu!" Kúsok zdravého rozumu jej ešte ostal.

Načiahol sa po nej dlhou rukou a vtedy sebou trhol. Sara uvidela, že mu z chrbta trčí dýka a vo dverách stojí zadýchaná Lily, ktorá ju hodila. „Ju nedostaneš, ty šupináč," zasipela opierajúc sa o zárubňu.