Pod líniou svetov

18

V noci Lily skontrolovala oslobodenú egregoru a skočila do Austrálie navštíviť Nilesa s Chrisom. Skutočne tvrdo pracovali vo svojej novej firme a okrem toho, že Chris začal baliť svoju sekretárku sa všetko zdalo v pohode.

Dodala si odvahu a premiestnila sa na posledné miesto, ktoré si pred ústavom pamätala. Jaskyňu kdesi v púšti. Týčila sa pred ňou a na stenách boli stopy po ohni.

Privolala si zbrane a vošla. Na vzdialenejšom konci boli stále okovy, ktorými ju pripútali. Prešla k nim. Sotva si spomínala, že tam vôbec bola. S rozšírenými očami pátrala po akejkoľvek indícii, náznaku, nejakom zapadnutom dôkaze. Prečo ju uniesli? Niečo po nej chceli, to si ešte pamätá. Ale čo? Niečím jej ubližovali, pretože bolesť cítila celkom jasne. Zavrela oči. Sústredila sa na minulosť a privolávala jej obraz do súčasnosti. Trochu zoslabla a keď otvorila oči, pred ňou sa odohrávalo divadlo. Jaskyňu naplnilo niekoľko priesvitných postáv, vrátane jej samotnej. Bola pripútaná o stenu. Všetko sa javilo ako obyčajný 3D film.

Lily stála pri stene s rukami nad hlavou a košeľu mala rozopnutú. Na čele sa jej perlil pot a krvácala z malých raniek na rukách a tvári. Vlasy sa jej lepili na líca. Postavy pred ňou mali na sebe biele oblečenie, na hlavách kapucne a tváre im zakrývali podivné masky. Nerozoznala, či sú to vôbec muži, alebo ženy, no podľa postáv sa jednalo o mužov. Dvaja stáli pred ňou a v rukách mali krátke palice z pevného materiálu s kovovým hrotom.

„Ešte si si nespomenula? My máme čas," povedal jeden z nich chladne.

„Ale ja neviem, čo po mne chcete!" vzdychla Lily unavene. „Môžete ma aj zabiť, nepoviem vám, čo neviem."

Muž sa jej dotkol palicou a ona dostala elektrický šok. Vykríkla a podlomili sa jej kolená. Rýchlo sa narovnala, pretože okovy jej nedovolili klesnúť na zem. „Neklam nám. Kde je ten boh? A Osloboditeľ? Sú niekde spolu?"

Aký boh? napadlo Lily. Uniesli ju, lebo od nej chceli nejakého boha? Žeby nejakí náboženskí fanatici? Rozhodne sa tak obliekali. Áno, tak to bude. Sekta.

„Neviem, po akom bohovi pátrate," mrmlala. „Je ich priveľa."

Ďalší zásah. Zmietala sa ako taký červík a súčasná Lily bola nesmierne rada, že má srdce v poriadku, inak by tu už nebola. „Iba ten náš je skutočný a jediný. Ostatní sa mu musia pokloniť!"

Zagúľala očami – jedna aj druhá. Stále tá istá rozprávka. Ten náš je jediný a pravý, pokloňte sa mu a budete odmenení. „A ktorý to je, hm? Poznám ich totiž priveľa."

Opäť elektrický šok. Tentoraz sa rozplakala, no znášala to celkom dobre – Maddoxov výcvik. Po tom, čo ju obvykle doriadil, akoby bola vrece zemiakov, jej takýto prístup nerobil veľké vrásky. „Aj ty sa mu pokloníš, neveriaca! Len čo nájdeme Osloboditeľa. Nesmieme mu dovoliť privolať zlo. Vieme, že sa o to pokúšate."

Kiež by to bolo také ľahké. „Nevieme, kde je, ty mudrc!" prskla.

„Tak mi povedz, kde je tvoj boh. Prečo ťa neprišiel zachrániť?"

Ako vysvetľovať malým deťom. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. „Nemám po ruke žiadneho boha a kým mi nepovieš meno, nezoženiem ti ho. Prestaň tu robiť scénku a zamysli sa konečne!"

Tentoraz šok trval päť sekúnd a Lily omdlela. Muži sa otočili k svojim spoločníkom a mrmlali si niečo, čomu nerozumela. Po akom bohovi to mohli pátrať? Je ich nespočetne veľa.

Spútaná Lily nenápadne otvorila oči. Samozrejme, že bezvedomie predstierala. Telekinézou sa zbavila pút, vzala bokom odloženú palicu a dotkla sa ňou prvej obete. Strhla sa bitka. Iskry lietali a čoskoro sa chytili plášte jej väzniteľov. Tí si ich rýchlo vyzliekli a zdrhali. Od plášťov sa chytili ďalšie veci, ktoré si nanosili do jaskyne a Lily nič nevidela. Odpadávala od slabosti a nedostatku kyslíka. Vedela, že vonku si na ňu počkajú, napriek tomu sa snažila prežiť.