Pod líniou svetov

56

Maddox stál pred početným zhromaždením mužov a žien v inej dimenzii. Červené oči mu žiarili a vyzeral ako stelesnená autorita. Všetkých si premeral a postavil sa na stupienok, aby ho jasne videli. „Jeden boh sa mi postavil na odpor. Nezastavil sa pred hranicami, ktoré dodržiavali aj najhorší z najhorších. Mám v pláne urobiť to isté."

Prerušil ho nesúhlasný šepot a neveriace výrazy. Boli mu ukradnuté. „Napadol Dozorcu. Lily," informoval ich.

„Tvoju Lily?" opýtal sa jeden odvážlivec, keď všetci stíchli. O Lily už niečo počuli a vedeli, aká je preňho dôležitá.

Privrel viečka. „Áno. Moju Lily. Určite si uvedomujete, že to tak nenechám. Niekto ho musí zastaviť a Dozorcovia... všetci vieme, že ich moc je veľká, ale obmedzená."

„A čo z toho budeme mať my?" zaznela ďalšia drzá otázka.

Maddox sa otočil smerom, odkiaľ prišla. „Čo? Že čo? Nebyť mňa, nebyť Dozorcov, trčíte v tom prašivom väzení a nepremávate sa tu v drahých róbach s plnými žalúdkami! Ja vám neplatím, ja požadujem vašu pomoc!"

Veľavýznamné ticho mu bolo dostatočnou odpoveďou. Trochu sa upokojil. „Ja nie som váš vládca. Nechcem ním byť. No ešte stále som to ja, kto vedie Dozorcov a riadi oslobodzovanie."

„Ale sme to my, kto bude v nemilosti," protirečila mu žena pred ním.

„V nemilosti, alebo v Pevnosti. Vyberte si. Ja mám inú prácu." A zmizol.

Sara sa cítila mizerne. Nemala Lily takto klamať, keď to, že Maddox je boh, zistila pri prvom stretnutí. Mala jej povedať pravdu. Akoby toho nebolo dosť, sľúbila Adamovi a Lene, že ich zoznámi so svojimi biologickými rodičmi. Nedokázala si predstaviť, ako také stretnutie prebehne a mala z toho nepríjemný pocit v žalúdku.

Celú noc sa prehadzovala a trápili ju sny o Pevnosti a utrpení väzňov. Keď sa nadránom zobudila zo zvlášť desivého sna, nedokázala si viac ľahnúť. Vzala ceruzku a začala kresliť, čo videla. Sotva vnímala pohyb svojej ruky, preto keď sa na nákres pozrela, srdce jej vynechalo jeden úder.

Na čierno-bielej kresbe síce boli cely, ale namiesto bohov sa v nich krčili Dozorcovia s Maddoxom.

Odhodila skicár cez celú izbu a vybehla z bytu. Napriek neskorej hodine zaklopala na dvere vedľajšieho bytu. Otvoril jej rozospatý Logan, no rýchlo sa prebral, keď ju uvidel.

„Sara, čo sa stalo?"

Zahryzla si do pery. „Neviem. Mám zlú predtuchu," posťažovala sa mu. „Logan, niečo sa pokazí, viem to."

„No tak, upokoj sa." Objal ju a až vtedy si všimol, že sa trasie. „Nič sa nepokazí. Všetko je v poriadku."

„Ty to nechápeš. Neviem to vysvetliť, proste to viem. Niečo nám uniká. Prosím, varuj ostatných. Nech sa nenechajú oklamať. Nech sa majú na pozore." Ten pocit paniky neustával. Celú ju pohltil a nejaká zvláštna energia jej nedala pokoj.

„Sara," pozrel jej do očí. „Ak mám varovať Dozorcov, budem im o tebe musieť povedať. Chceš, aby sa všetko dozvedeli?"

Zaváhala. Mala priveľa problémov, aby sa venovala aj Dozorcom a ich vízii. Ale čo ak sa im kvôli nej niečo stane?

Logan vycítil smerovanie jej myšlienok a pohladil ju po líci. „Bude lepšie, ak to na chvíľu zamlčíme. Kvôli Lily a Maddoxovi."

„Ale..."

Pobozkal ju, aby neprotestovala. „Nikomu sa nič nestane," povedal, keď sa odtiahol. „Sľubujem."

Nepokojne zastonala. Ten zlý pocit nechcel odísť. „Nepúšťajte sa do žiadneho boja," prosila ho. „Aspoň kým to nepreberiete so mnou a ja s lovcami."

„Ak ťa to upokojí..." Zívol. „Vieme sa o seba postarať, Sara. Máme na to výcvik. A teba ochránime tiež."

Mala pocit, že to nestačí. Niečo im uniká. A to niečo ich môže stáť život...

Poznámka mimo kontextu deja:

Moji drahí čitatelia,

predpokladám, že mnohí z vás, tak ako ja, trávia tieto dni zavretí doma. Po čase to však už začne liezť na mozog a upratovať asi tiež nemôžeme každý deň :-) Preto by som vás všetkých rada pozvala na môj nový blog: skrytatemnota.blogspot.com, kde sa nachádza viac než desať ďalších poviedok na preklenutie dlhých chvíľ a ktorého odkaz nájdete v popise môjho profilu.

Prajem vám všetkým krásny deň a veľa zdravia a nervov na najbližšie týždne :-)