Pod líniou svetov

46

Tento víkend bol zvláštny pre všetkých. Lily musela veľa vysvetľovať nielen jej rodine, ale aj Eleriným priateľom lovcom, anjelovi, smrtkám, humanoidom a jazdcom apokalypsy. Získala cenných a mocných spojencov, ktorí by mohli pomôcť v pátraní po nepriateľovi. Abdul zvolal elitu, aby si rozdelili oblasti, ktoré preskúmajú.

Sara sa po prvotnom šoku snažila nejako zblížiť s novými rodičmi. Celý deň im rozprávala, ako žila v Rakúsku a prečo je v Angers. Boli zhrození, že aj jej adoptívni rodičia umreli a tiež sa im nepáčilo, že žije v tak nebezpečnej štvrti. Rýchlo im však ozrejmila, že jej domov je tam, kde je jej brat, teda nevlastný brat a jeho manželka. Aj tým veľa vysvetľovala, no ani jeden z párov nebol pripravený stretnúť sa. Chápala ich. Sama nevedela, čo robiť. Rozhodne však nemala v pláne Lenu s Adamom opustiť. Nech je to ako chce, oni ju vychovali.

Maddox sa šiel schladiť do Severného mora, ktoré sa pomaly stávalo jeho obľúbenou destináciou. Nedvíhal mobil a tak nevedel, že Dozorcovia sa aj so Sarou a Kaylou stretli v nedeľu podvečer.

Vtedy im Sara skľúčene oznámila, že ona je Osloboditeľka a prečo sa všetko tak poplietlo. Keďže bola dosť zničená, dohodli sa, že ju nebudú zaťažovať problémami astrálu. Aj pre nich je rodina prvoradá, tak ako skutočný život vo fyzickej rovine. Bola im veľmi vďačná, že na ňu netlačili a dýchalo sa jej ľahšie.

Ich jedinou starosťou sa rýchlo stal len onen záhadný nepriateľ, ktorý na nich poslal zabijakov. Tí sa stále kopili a lovci boli ostražitejší. Niečo sa blíži, cítili to.

Len Lily sa trápila ešte jednou vecou – stratou pamäte a zmiznutými záznamami. Prelistovala všetky knihy, prehrabala svoje veci a nenašla vôbec nič. Začínala byť zúfalá.

V pondelok bola v škole roztržitá a neustále si čmárala do zošita. Sara tiež nebola vo svojej koži a vôbec sa nerozprávali. Eleri sa ponúkla, že ju s Rickom hodia domov, no odmietla s tým, že sa potrebuje prejsť a prevetrať si hlavu.

Popoludní vyšla z budovy a omotávala si okolo krku šál. Táto zima jej už liezla na nervy. Zdvihla pohľad a na druhej strane ulice uvidela známu postavu v čiernom kabáte. Zovrela pery. Maddox na ňu upieral svoje šedé oči a tváril sa zničene. Dobre mu tak, ona sa trápila celé dva dni!

Keď pochopil, že k nemu nepríde, zamával vo vzduchu balením jej obľúbenej švajčiarskej čokolády, ktorú jej nosil, keď sa na smrť pohádali. Približne raz za mesiac.

To už bola iná reč. Prebehla cez rušnú cestu a postavila sa mu zoči-voči. Previnilo vzdychol. „Bol som idiot," povedal skleslo. „Nemal som právo sa k tebe tak správať a kričať na teba." Zamračil sa, potom drzo z vrecka vytiahol papierik a čítal: „Neurobila si nič zlé, to ja som všetko prehnal a ospravedlňujem sa. Odpustíš mi?" Odhodil ťahák a podával jej čokoládu.

Lily sa nemohla nezasmiať. Maddox vždy vedel, ako ju obmäkčiť. Vzala si ponúkanú sladkosť. „Len tak pre zaujímavosť, ako dlho si to ospravedlnenie vymýšľal?" Kúsok si odlomila a zastonala, keď sa jej na jazyku rozplynula jemná chuť.

Vydýchol si. „Celú noc."

„To je milé." Odlomila ďalší kúsok a priložila mu ho ku perám. „Dáš si?"

Zaleskli sa jeho biele zuby a čokolády nebolo. „Ešte som v nemilosti?"

Zamyslela sa. Rozhodne by si zaslúžil vhodný trest. „Povedzme, že si v podmienke."

Nič moc, ale aspoň ho nemláti. „Prejdeme sa?"

Prikývla a prekvapilo ju, že Maddox vzal jej dlaň do svojej a preplietol im prsty. Spoločne vykročili náhodným smerom. „Prečo tá náhla zmena?" zaujímalo ju. Pochybovala, že by sa preniesol cez jej čin za jediný víkend.