Pod líniou svetov

13

Zvrtla sa a uháňala preč z rušnej ulice. Muž ju nasledoval. Bol vysoký a silný, preto nemohla unikať dlho. Zahla do bočnej, slepej uličky, vybrala z kabelky dve dýky, odhodila ju na zem a pripravila sa na útok. Z aury okolo seba vytvorila štít, aby ju muž viac nemohol takto zákerne oslabiť. Čo je to za tvora? Na démona má príliš ľudskú podobu, humanoidi nevyžarujú takúto nepríjemnú energiu a rozhodne to nie je Smrtka, anjel, ani nič z vrchných sfér. Jeho vibrácie sú príliš hlboké a akoby trochu umelé.

Muž zastal, opäť si ju prezeral a potom zaútočil. Sklonila sa, porezala ho na boku a uskočila doľava. Kým sa otáčal, kopla ho do kolena. Nahneval sa a udrel ju do brucha. Prehla sa v páse. Ďalšia rana prišla medzi lopatky a ona padla na kolená. Chytila ho za nohavice a trhla nimi. Nespadol, len sa zapotácal a ona sa medzitým spamätala. S istotou trénovaného bojovníka vyskočila, kopla ho do hrude a jednu dýku mu až po rukoväť zabodla do stehna. Zreval a zaspätkoval. Sara ho chytila za krátke čierne vlasy a kolenom mu upravila tvár. Zrútil sa na zem a vytiahol si krvavú dýku zo stehna. Tým sa ešte viac oslabil. Pritlačila ho o zem, sadla si naňho a rukami ho mierne priškrtila. „Kto si a prečo si na mňa zaútočil?" opýtala sa vážne. Uvoľnila stisk, keby chcel odpovedať.

Muž chrčal a stonal, no neodpovedal. Sara pritlačila. „Odpovedz mi! Kto si? Čo si zač?"

Stále sa nemal k slovu. S ťažkosťami zopakovala svoje otázky vo francúzštine a ani to naňho neurobilo dojem. Zmietal sa pod ňou. Snažil sa nahmatať svoje dýky, ktoré pri páde odleteli mimo jeho dosah.

Sara mu bez väčších výčitiek dala jednu päsťou pod oko. „Tak budeš hovoriť?"

Nie, stále sa len metal. Dostal ďalšiu ranu, pod druhé oko.

„Si len naničhodný otrok!" povedal nakoniec a snažil sa ju zhodiť.

No, lepšie ako nič. Priložila mu na krk dýku. „Na to som sa nepýtala."

Nanešťastie, nečakala, že jej nový kamarát bude mať pomoc. Čosi ju zdraplo za kabát, nadvihlo a už letela k najbližšej stene. Vyrazilo jej dych. Pred ňou stál ďalší muž, od toho prvého sa líšil len črtami tváre, a chystal sa zaútočiť. Odkotúľala sa z jeho dosahu.

Vstala, ale už nemala svoje dýky. Muž k nej pristúpil a udrel ju do spánku. Na chvíľu ju zahalila temnota a našla sa ležať na zemi. Cítila, že sa blíži ďalšia rana a aj ďalšie kroky. Ach, nie, koľko ich je? Prikrčila sa v očakávaní bolesti. Rana neprišla.

Prichádzajúce kroky zastali a muž sa otočil. Zasvišťal nôž a zaznel chrapot. Strhla sa bitka. Sara stále videla hviezdičky a tvár ju bolela. Kto to prišiel? Prosím, len nie polícia! Snažila sa zaostriť, no videla len šmuhy. Muž, ktorého zložila, vstal a približoval sa k dvojici. Na Sarino prekvapenie sa jej záchranca otočil, kopol ho do krku a druhému vrazil päsťou pod rebrá.

Zatočila sa jej hlava a musela zavrieť oči. Na chvíľu stratila vedomie. Prebral ju bolestivý tlak na zranenej tvári. Cítila pohyb teplých prstov a dych na svojich vlasoch. Strhla sa. Tak veľmi to bolelo...

„No tak, dievčatko, preber sa," prosil ju známy hlas. Nevedela ho zaradiť. „Nechceš snáď, aby som ti dával umelé dýchanie, však?"

V momente otvorila oči. Skláňal sa nad ňou Logan a masíroval jej udretý spánok, aby nevznikla príliš viditeľná modrina. Len bitkár mohol vedieť, že to má spraviť. „Čo... sa stalo..." plietol sa jej jazyk. „...s tými mužmi?"

Obzrel sa. „Sú preč, Sara, nemusíš sa báť. Nevrátia sa."

O tom pochybovala. „Nie, ty to... nechápeš." Oni nie sú ľudia!