Pod líniou svetov

64

Lily skutočne nepadla úplne dolu. Bojujúc s egregorou zletela pár metrov, no bol to pomalý pád. Pustila ho a zatiaľ čo rybieho boha pohltili plamene najnižšej dimenzie, ona vďaka svojim vibráciám visela vo vzduchu, slabá a zranená. Teplo sa stalo neznesiteľným. Čím dlhšie tam visela, tým nižšie klesala, pretože sila zdola jej znižovala vlastné vibrácie.

„Tak to nie!" Zachytila sa ostrej skalnej steny tvoriacej vnútro pukliny a začala liezť. Bolo to náročné, nehovoriac o teple a jej početných zraneniach.

„Maddox!" kričala, aby sa udržala pri zmysloch. Noha sa jej pošmykla a takmer spadla ešte nižšie. Zaprela sa a vytiahla sa hore. Mala pred sebou niekoľko metrov. „Maddox, pohni tým svojím namysleným božským zadkom a poď mi pomôcť!"

Porezala si dlaň, ale nedbala na to. Adrenalín jej pomáhal využiť posledné zvyšky síl. Preliezla ďalší meter, potom si musela odpočinúť. Kto by si bol pomyslel, že lezecký výcvik sa jej niekedy skutočne zíde?

„Maddox!" kričala zase. „Ja odmietam z tohto sveta odísť rozhádaná!" vylievala si dušu. „No tak si ma nasr... naštval, to sa stáva! Nabudúce ťa naštvem ja a tiež sa kvôli tomu nezabiješ, však?"

V tejto situácii prišla na to, aký bol jej hnev plytký a hlúpy. Maddox sa o ňu vždy staral. Keď nabral sily, bola to ona, za kým šiel. Môže ho súdiť len kvôli tomu, že nie je človek? Akoby ľudia nerobili to isté. Ona mu zatajila pravdu o Sare a takmer ich to všetkých stálo život.

„Maddox!"

Liezlo sa jej ťažšie a ťažšie. Teplota klesala a ju lákal prísľub čerstvého vzduchu.

„Maddox!"

Napla svaly a vytiahla sa o ďalších pár centimetrov. Nevládala. Po lícach jej stekali slzy zúfalstva. Takto to predsa nemôže skončiť!

„Kvietok!" začula svoju prezývku.

Zaliala ju nádej. „Maddox! Maddox, tu som!"

„Kvietok?"

Vďaka návalu síl prekonala ďalší meter. „Maddox, pomôž mi!" prosila. „Tu som!"

Na okraji praskliny sa objavila jeho hlava s rozpustenými vlasmi. Šedé oči sa leskli slzami. On plakal? Potom sa jeho črty rozjasnili. „Lily, ty žiješ!"

Nikdy nebola šťastnejšia, že ho vidí. Pohľadom ho prosila o pomoc.

„Poďte mi pomôcť!" zakričal na kohosi a naklonil sa čo najhlbšie s vystretými rukami. „Chyť sa ma!"

Chcelo to ešte minimálne pol metra. Celá doráňaná šplhala, kým sa jej krvavá dlaň nedotkla tej jeho. Pevne ju zovrel.

„Už len kúsok, Kvietok. Ty to zvládneš," povzbudzoval ju.

Zavrela oči a vytrela sa, ako len vedela. Obe ich ruky sa spojili. Pri Maddoxovi sa zjavili Gary s Kaylou. Oči sa im rozšírili prekvapením. Tiež sa po nej načiahli a o chvíľu ju už všetci traja ťahali z jamy von.

Zapierala sa nohami, až kým nebola celá vonku. Ani ju nepostavili, len sa unavene zvalila na ležiaceho Maddoxa, ktorý ju objal, akoby nebola z mäsa a kostí.

„Mám ťa, Kvietok," vydýchol si šťastne a pobozkal ju do vlasov. „Mám ťa."

S hlavou na jeho hrudi sa zachvela. Všetko ju začínalo bolieť a keď si ich spolubojovníci všimli, čo sa stalo, obstúpili ich. Neveriacky krútili hlavami.

„Odpusť mi, že som ti o Sare nepovedala," zastonala previnilo. „Nemala som ti klamať len kvôli tomu, že som bola nahnevaná."

„Šššš, Kvietok, to je v poriadku. To nie je tvoja vina. Len si ju chránila." Začal jej prehmatávať kosti, ako to robieval po každom tréningu a boji.

Zdvihla k nemu uslzenú tvár. „Nechcem sa hádať," zašepkala. „Prosím, môžeme na seba kričať a biť sa, ale už žiadne podobné hádky."

Usmial sa. „To znie dobre."

K ležiacej dvojici dobehla jedna z bohýň, aby prezrela Lily. Maddox ju jemne uložil na zem a jej klipkali viečka.

„Je na smrť vyčerpaná," skonštatovala bohyňa a liečila jej najhlbšie rany. „A prišla o značné množstvo krvi."

„Zachrániš ju?"

„Potrebuje len odpočinok." Usmiala sa na Maddoxa. „Tvoja Lily je veľká bojovníčka."

Nežne ju pohladil po líci. Lily sa v polospánku zachvela a pritisla k jeho teplej dlani. „Spi, Kvietok," zašepkal jej do ucha. „Už si v bezpečí. Vyhrali sme."

Spokojne vydýchla. „Hlavne... zostaň pri mne," prosila ho, než sa ponorila do temnoty.

Stisol jej doráňanú dlaň. „Ako vždy."

Keď bola z najhorších zranení vyliečená, vzal ju do náručia a odniesol k Sare, ktorá sa už posadila a Logan ju zozadu podopieral. Mala na sebe jeho bundu, v ktorej vyzerala ako vo vreci. Keď uvidela Lily, zhíkla.

„Len spí," upokojil ju. Položil jej krehké telo na trávu a prikryl ju svojím kabátom. „Mohla by si mi povedať, čo sa tu zomlelo?"

Sara preglgla. „Chcel ma, aby som mohla oslobodiť ostatných bohov. Oni by zotročili ľudstvo a potom by ich odstránil. Lily ma chránila najlepšie ako vedela."

Unavene si pred ňu kľakol. „Mrzí ma, že sme tu pre teba neboli. Keby sme to vedeli..."

Sarin pohľad zjemnel. „To nie je tvoja vina, Maddox. Všetko bolo v posledných dňoch zmätené a ja som musela stráviť, že moja rodina..." vzdychla. „Bolo to len zlé načasovanie."

„Aj tak si to vyčítam. To ja som začal pátranie po Osloboditeľovi a nakoniec som sklamal."

„Pripútal som ju o radiátor," dodal Logan, aby sa necítil tak previnilo. „Kvôli mne ju takmer zabil."

„Áno, za to ešte dostaneš facku, keď mi bude lepšie," povedala mu veselo.

„Všetci sme urobili niečo zle," uzavrela to Kayla. „Podstatné je, že máme Osloboditeľa a nepriateľ je navždy preč. Teraz už musí byť niekde v realite Pevnosti, pretože peklo malo prinízke vibrácie aj naňho."

„Veď ja si ho v Pevnosti ešte podám," sľúbil Maddox. „Nikto sa nedotkne mojej Lily bez toho, aby trpel!"

„Aby si ona nepodala teba," zachechtala sa bohyňa. „Vymazal si jej pamäť, spomínaš?"

Zagúľal očami. „Ani ja predsa nie som dokonalý."

Sara opatrne vstala a chvíľu sa potácala na slabých nohách. Spolu so svojím sprievodom podišla k trhline v zemi. „Toto miesto nikdy nemalo byť otvorené."

„Tak ho zatvor," poradil jej Logan. „Lily je vonku a nepriateľ preč. Niet dôvodu, prečo by tu ešte malo byť," hral na jej psychiku.

Zabralo to. Sara sa jednoducho nadýchla, zavrela oči a trhlina sa zavrela. Všetci si potajme vydýchli. Peklo nikoho nelákalo.

Maddox sa otočil k bojisku. „Bohovia nech prenesú ľudí k ich domovom. Niekoľkí nech sa postarajú o lovcov. Do rána musí byť všetko čisté."

Na jeho rozkaz sa egregory pustili do práce. Tí, ktorí dokázali zistiť, odkiaľ ľudia pochádzajú, pomáhali ostatným premiestňovať ich. Zranených lovcov premiestnili ako prvých, potom prišli na rad zvyšní. Démoni si na chvíľu odskočili nadopovať sa energiou.

„Odnes Lily do môjho domu," ponúkol mu Abdul. „A vezmi so sebou aj Saru, obe potrebujú oddych."

Pribehla k nim Eleri. „Prišli Owenovým autom, s Rickom ho vezmeme späť a... pokúsime sa všetko vysvetliť mame a Owenovi."

Abdul ju na rozlúčku objal. „Dávajte si pozor. Maia s Nigelom už išli?"

Prikývla. „Volali jej rodičia a Nigel sa chcel uistiť, že bude v poriadku. Odviezli ich jazdci a vzali aj Fran s Olivierom. Harmony a Nataniel sú hore a tiež vysvetľujú situáciu."

„Uvidíme sa v dome," rozlúčil sa s nimi Maddox a premiestnil sa. O chvíľu k sebe privolal Lily a Saru prišiel odviezť jeden z jazdcov, ktorí sa zmenili na taxi službu.

„O chvíľu bude svitať," upozornila ho Kayla. „Radšej si pohnime."