Pod líniou svetov

17

Lily si na upokojenie kúpila veľké balenie čokolády. Urobila dobre, keď Eleri povedala pravdu? Hlavne, ak vidí auru. Odkedy je taká vnímavá? A má aj iné schopnosti? Môže prísť na to, kto je?

Nepokojne si prehrabla vlasy. Prechádzala sa popri obchodoch a ani nevnímala pestré výklady. Nemala z toho dobrý pocit. Ani trochu.

Zdvihla oči od chodníka a skamenela. Nie, určite sa jej sníva! Pretrela si oči. Zaliala ju úľava ako ešte nikdy v živote. Srdce nahodilo infarktový rytmus a zovrelo jej žalúdok. On žije!

Asi dvadsať metrov pred ňou stál v dave Maddox a uprene ju pozoroval. Jeho šedé oči vyzerali unavene, no šťastne, a čierne vlasy mal zopnuté v gumičke. Vyzeral, že schudol a zoslabol. Napriek tomu bol rovnako vysoký ako predtým, so širokými ramenami a opálenou pokožkou. Ako vždy mal na sebe čierne oblečenie a podivný dlhý kabát takmer až po zem. Vždy sa mu smiala, že vyzerá ako člen nejakej šialenej sekty. Odporoval tomu len jeho mladý vek. Väčšina dvadsaťročných mužov sa neprechádza po svete s toľkou dravosťou ako on. Jeho by sa bál každý normálny človek.

Bez rozmýšľania sa k nemu rozbehla. Šibalsky sa usmial a otvoril náruč, do ktorej vbehla a objala ho okolo krku. Už skoro zabudla, aký je vysoký. Siahala mu len pod kľúčnu kosť.

Maddox ju nadvihol zo zeme a podoprel ju mocnými rukami. „Kvietok," šepol jej do vlasov.

„Tak som sa o teba bála," fňukla. „Ako si ma našiel? Kde si bol doteraz?" Hlas sa jej triasol. Nemohla uveriť, že je tu.

„Aj ja o teba, Kvietok. Umieral som strachom."

Nechcela ho pustiť. Visela tam na ňom ako vrece zemiakov a zase plakala, tentoraz šťastím. Maddox jej doprial čas. Sám pocítil nesmiernu úľavu, keď ju uvidel. Lily je jediná, s ktorou mal mentálne spojenie a tak ju našiel vcelku ľahko, čo ona ale nevedela. A radšej by to ani nemala zistiť, inak ho zrejme, no, zabije. V tom lepšom prípade.

Pohladil ju po hebkých vlasoch. Ako vždy sa okolo nej vznášala vôňa tropického ovocia. Nepáčilo sa mu, aká je ľahká. Musela prísť o veľa svalovej hmoty. To nie je dobré. Pomaly ju spustil na zem a vzal jej tvár do dlaní. „Si v poriadku?"

„Teraz viac, než inokedy," odpovedala s úsmevom. „A ty?"

Radšej neodpovedal. Stále mu bolo mizerne, ale aspoň stál. „Sama vidíš. Ako si sa dostala do Angers?"

Uhla pohľadom. „Poslali ma sem. Za trest."

„Za trest?"

Vzdychla a vymanila sa z jeho teplého zovretia. „Poď." Odtiahla ho z ulice do reštaurácie na rohu. Posadili sa do odľahlého kúta a Lily im objednala nejaké jedlo, ani si poriadne neprečítala, čo to je. Až potom vážne pozrela na Maddoxa. „Vieš mi vysvetliť, čo to malo vtedy znamenať? Kto nás napadol?"

Neradostne si povzdychol a oprel sa o stôl. „Boli to ľudia, tým som si istý."

„Áno, na to som už prišla. Ale prečo nás tak prepadli?"

„Čo všetko si pamätáš?"

„Veľa nie," priznala. „To je ten problém. Vôbec neviem, ako som sa ocitla uprostred ničoho, len viem, že som tam stála spolu s vami, vo fyzickej podobe a niekto ma zozadu udrel po hlave."

„Aj ja," zaklamal. On si veľmi dobre pamätal, čo tam robili a nerád by jej to pripomenul. Vtedy mu šlo o hlavu. „Keď som sa prebral, teba niekam ťahali a Logan s Garym bojovali o slobodu."

„Áno. Videla som, ako ich rozdelili a poriadne zmlátili. Potom ma strčili do nejakej jaskyne."

V očiach sa mu blyslo čosi temné.