Pod líniou svetov

59

Maddox sa ocitol v Lilyinej izbe a do hlavy mu narazila ťažká kniha. Zasyčal. „Au!"

„Krucinál, Maddox, myslela som, že si nepriateľ!" oborila sa naňho Lily v bojovej pozícii. Spustila ruky k telu a vystrela sa. Už mala na sebe nočnú košeľu a vyzerala, že sa chystá do postele.

„A tak si po mne musela hodiť knihu?" Trel si poranené miesto.

Urazene naňho vyplazila jazyk. „Keby som vedela, že si to ty, letí kvetináč alebo stolička."

Smutne skrivil tvár. „Počul som, že nejdeš do boja."

Prižmúrila hnedé oči. „Už nie som Dozorkyňa a ten boj nič nevyrieši. Podľa mňa len náš nepriateľ chce preriediť počty."

„Napriek tomu tam musíme ísť. Je príliš nebezpečný, než aby sme ignorovali jeho hrozbu. Akúkoľvek," argumentoval.

Lily si ho smutne premerala. Po týždni najhorší hnev vyprchal a vrátili sa staré pocity. „Už viac nebudem bábka, Maddox. A chcem, aby si ma zbavil svojho znaku."

To ho zabolelo viac než akákoľvek rana. „Lily..."

Preglgla. „Ja som človek, ty boh. Som mladá, ty... o tom sa baviť nebudeme. A nemal si právo vziať mi možnosť voľby. To sa nerobí."

Prehrabol si vlasy. „Nikdy som na teba nechcel tlačiť."

Odfrkla si. „To sa ti teda podarilo." Aj tak ju bolelo srdce, že ide do možno vopred prehratého boja.

Odvážil sa podísť k nej bližšie a keď neuhla, objal ju. Cítil, ako sa napla. „Som čo som, Lily, a to nezmení ani jeden z nás. Ale v mojich očiach sme si rovní v každom ohľade a to som si uvedomil až pri tebe. Keď som ťa začal trénovať."

Oči sa jej zaleskli slzami. „Tak prečo si mi klamal?" vytkla mu. „Prečo si mi mazal pamäť? Myslíš, že by som sa s tým nevyrovnala? Do pekla, Maddox, pracujem s egregorami, stali sa mojou rodinou! Je mi jedno, čo si, vadí mi, že si mi to nepovedal a používal si na mňa svoje sily. To mi nepripadá veľmi rovnocenné."

Rukou ju pohladil po chrbte. „Pochádzam z inej doby. Dlho som bol v Pevnosti. Tento ľudský život sa pre mňa stal neznámym. To je to. Ja nikdy nebudem človekom ako ty."

Pokrútila hlavou a odstúpila od neho. „Si človekom ako ja. Ibaže nikomu neveríš. Ani len mne a to si si kvôli mne zo Severného mora spravil kúpele!" Spodná pera sa jej triasla. „Radšej si sa so mnou pobil, než aby sme sa normálne porozprávali. Radšej si mi vymazal pamäť, než aby si mi všetko vysvetlil." Po lícach sa jej skotúľali slzy. „Vždy som ťa mala rada, Maddox. Pretože som ťa mala za čestného človeka. Ja nechcem viac byť klamaná. Nebudem vojakom vo vojne, ktorú ani nepoznám. Chcem samostatnosť. Slobodu." A to jej on nikdy nedá. Nie je to v jeho povahe.

Jej slová sa mu zaryli do srdca. Doteraz potláčané rozdiely medzi nimi vyšli na povrch. Aj on mal oči plné nepreliatych sĺz. Hrdosť mu však nedovolila preliať ich. A presne o tom hovorila Lily. „Ty mi druhú šancu nedáš, čo?"

Zotrela si slzy. „Maddox, tvoj kamoš si zo mňa urobil papier, aby ti poslal odkaz, lebo vedel, že ti na mne záleží! Kayla, Chris a Niles mi do očí klamali z rovnakého dôvodu!" Rozhodila rukami. „Bola som zdrogovaná a zavretá v liečebni! A všetko toto má jediného menovateľa – teba! Označkoval si si ma, sakra!"

Prešiel k nej a priložil dlaň na znak, ktorý jej kedysi dal. „Je preč. Odpusť, že som ťa... zničil." A bez rozlúčky sa odmiestnil.

Lily nedokázala dýchať. Práve sa jej... ospravedlnil? Dokonca ju bez hádok zbavil jeho znaku? Dal jej slobodu len preto, lebo mu vysvetlila, čo robil zle? Ohromene sa nadýchla Potom vyvrátila oči k nebu. „Prosím, nech sa im nič nestane," poprosila Univerzum. „On predsa musí dostať druhú šancu." Pre to predsa celé tie roky bojovala. A teraz len ľutovala, že mu to nepovedala.

Celá rozladená sa posadila na zem a začala meditovať, aby upokojila rozbúrené čakry.

Maddox prišiel do domu a zistil, že všetci sú pripravení a lovci čakajú na premiestnenie. Dozorcovia z celého sveta mu tiež poslali správu, že môžu byť kedykoľvek premiestnení.

Abdul si naposledy skontroloval výbavu a kývol mu. „Môžeme ísť."

Spoločne sa premiestnili na Kailáš, nie úplne navrch, ale dosť vysoko, na relatívne rovnú plochu. Nikto tam ešte nebol.

Spolu s Kaylou privolali bojovníkov, pridali sa k nim jazdci, Smrtky a Harmony a spoločne v tme čakali. Maddox si silu hory jasne uvedomoval a keď pozoroval Kaylu, všimol si, že aj ona. Prešla k nemu a občas jej trhlo telom. Nikdy na tomto mieste nebola a s jeho energetickou silou sa vyrovnávala horšie. „Čo ak je to vážne pasca?" zašepkala tak, aby ich nikto nepočul.

„Už mi to napadlo," priznal. „Neprišiel som však na motív. Čo dostane, keď nás sem vytiahne?"

„Môže nejakým spôsobom zneužiť silu hory?"

„Môže ho tak nanajvýš posilniť, ale keďže existuje vo veľmi nízkych vibráciách, účinok by bol minimálny."

„Prečo tu predtým bývali bohovia?"

Mykol plecami. „Ľudia by mohli objaviť silu hory a použiť ju pre seba a to nemohli dopustiť."

Kayla sa obzrela a pohľadom skontrolovala Dozorcov aj lovcov. „Necítim sa dobre, že tu nie je Lily," precedila pomedzi zuby. „Akoby sme prišli o... našu súčasť."

Zosmutnel. „Mne o tom hovor. Čo je to na ľuďoch, že sú takí... zložití? Húževnatí?"

Bohyňa to nevedela. Ľudskosť chápala ťažko, aj keď sa o ňu pokúšala. Aspoň kvôli Garymu. „Tak veľmi sa im snažím porozumieť. Vieš čo? Fascinuje ma to ich balansovanie. Raz sú dobrí, potom zlí. Sami si vyberajú. Prečo sme si my nevybrali?"

„Možno si len nechceme," rozvinul jej filozofiu. „Moc je opojná. O tom to celé je. Celá ich civilizácia. A mne sa z toho začína zdvíhať žalúdok."

Vzdychla. „Už aj mne. Doteraz som sa nepozerala. Nechcela som. Ale keď vidím ich nenávisť, utrpenie a pokrytectvo... nemám chuť za nich bojovať."

„Nie si sama. Ale oni si to vybrali. Oni si vybrali vojny, utrpenie a bolesť. Utešuje ma len existencia lovcov a dozorcov. Nepodvolili sa spoločnosti. Stav sa, že jedného dňa to budú oni, kto všetkých zachráni. A vtedy padnú všetky ich falošné hodnoty."

S pohľadom upretým na bojisko zamrmlala: „Už aby to bolo."

O pár minút neskôr, keď nadišiel čas napísaný záhadným bohom, sa na opačnej strane čistinky začalo čosi hýbať. Spozorneli a postavili sa podľa plánu – najprv Smrtky s Harmony a bohovia, potom jazdci, za nimi humanoidi a nakoniec lovci. Všetci tasili zbrane a čakali na tvrdý útok.

Ozval sa rev. Pokriky. Potom sa na nich vrhla celá armáda... ľudí. Vo fyzickom stave. So známymi náhrdelníkmi.

Maddox v čele vyvalil oči prvý. Ani sa nepohol. Kayla vedľa neho urobila to isté. Ani jeden bojovník neurobil nič, aby sa bránil.

Proti nim stála armáda zaslepených, sfanatizovaných, nevinných ľudí.