Pod líniou svetov

28

Nasledujúce ráno sa Lily budila príjemne odpočinutá, s úsmevom na tvári. Otočila sa a našla vedľa seba Maddoxa. „Dobré ránko," šepla a preliezla cez neho. Skontrolovala hodinky a začala pátrať po oblečení.

„Lepšie?"

„Oveľa. Mal by si ísť. Eleri sem čoskoro vpadne, aby ma zobudila. Bude lepšie, ak ťa v mojej posteli nenájde."

„Zaujímavá veta." Ťažkopádne vstal, obliekol si kabát a zamieril k oknu. „Pokiaľ by som sa už neozval, stretneme sa v piatok." Vyskočil na rímsu.

„Dobre, buď opatrný."

„Ako vždy, Kvietok." Vystrel sa a skočil. Lily zatvorila okno, vediac, že dopadne na obe nohy.

„Mia?" privolala svojho sprievodcu.

Mia sa hneď zjavila uprostred izby. „Lily, ako to ide?"

Lily jej v krátkosti povedala, čo sa udialo a zatiaľ sa prezliekala. Každú chvíľu načúvala, či už ostatní vstali. Nemala náladu byť prichytená, ako hovorí sama so sebou. „Potrebujem od teba jednu láskavosť," poprosila ju. „Už nemusíš pátrať po Osloboditeľovi, no je tu niečo iné."

„Počúvam." Veverica vyskočila na posteľ.

Lily sa zhlboka nadýchla. „Vôbec neviem, čo sa stalo predtým, než nás napadli. Mám okno a začínam sa báť, že je to dôležité."

„Počkaj, ako okno?" Mia sa zatvárila ustarane.

„Proste si nepamätám, ako som sa dostala na to miesto, odkiaľ nás odvliekli." Posadila sa k stolu a naniesla si trochu mejkapu. „Je to normálne?"

„To rozhodne nie." Mia skočila na okennú rímsu, aby na Lily videla. „Čo je posledné, čo si pamätáš?"

Zamyslela sa. „Vlastne neviem. Dni na farme sa mi zlievajú dohromady."

„Pokús sa."

Zamyslene sa na stoličke oprela. Dobre, čo robila, než to začalo? „Hm. Zobudila som sa. Splnila som si bežné povinnosti a učila sa. Potom prišla stará mama a niečo mi prikázala. Počkať, to už bolo popoludní. Napadli nás pred poludním." Chytila sa za hlavu. „Neviem... neviem sa dostať ďalej." Naplnila ju panika. „Mia, ja neviem, čo bolo ďalej!"

„Dobre, dobre. Dýchaj. Takže vás napadli. A predtým?"

„Neviem. Absolútne netuším, čo sa stalo." Trasúcou sa rukou vytrhla z bloku kus papiera. Nakreslila čiaru a rozdelila ju na dvanásť častí. „Dnes je november," zaznačila bodku. „V liečebni som bola osem mesiacov a v nemocnici tri týždne," počítala.

„To vychádza na polovicu marca."

Oči sa jej rozšírili. „Nie, to nie je možné! Vo februári som predsa mala mať skúšky! Nemala som ich! Ach, nie, v ústave som úplne stratila pojem o čase!" Zhrozene pozerala na časovú líniu.

„O čom to hovoríš? Mala si ich, pomáhala som ti." Mia už stála na stole. „No tak, prinútila som ťa prepísať si polovicu testu, lebo si sa neučila."

„Mia, som stopercentne presvedčená, že som na tých skúškach nebola." Zakrúžkovala celý február. „Myslela som si, že nás napadli koncom januára."

Mia nepokojne pozrela na Lily. „Nie, nenapadli. Koncom januára ste s Maddoxom trénovali boj zblízka, spomínaš si? Omylom ťa udrel do tváre a mala si monokel."

Čosi sa jej marilo. Áno, ten boj ešte mala v pamäti. Každý štvrťrok Maddox trval na preskúšaní a dodatočnom tréningu. Celý týždeň musela dokazovať svoje schopnosti. Boj sa jej však nedaril. Zrazil ju na zem a pohádali sa. O čom? „Áno, to si pamätám." Ten úder ju bolí dodnes. „Od hnevu som ho kopla..." kam ho kopla?

Mia gúľala očami. „Do rozkroku, Lily, kopla si ho do rozkroku. Dvakrát."

„Čo? To by som si nikdy nedovolila." Maddoxovi by úmyselne neublížila. Alebo áno? To bola až tak vytočená?

„Ale áno a usmievala si sa pri tom."

„A Maddox? Čo urobil?"

„Po vzájomnej výmene pestrých urážok sa vrátil do tela a ty tiež."

Absolútne netušila, čo sa stalo potom. Ešte mali trénovať plávanie, beh a boj s chladnými zbraňami. „Mia, toto je zlé. Niekto mi musel vymazať pamäť!"

„Nemôže ísť o posttraumatický šok?"

„O tom pochybujem. Keby som nebola Dozorkyňa, vážne by som si myslela, že mi iný Dozorca vymazal myseľ."

Miin kožuch sa našuchoril. „Je to možné?"

„Nemalo by byť." Lily si trela spánky. „Ale stopercentne istá si nie som."

„Akože nie si? Počkať, čo vlastne o tej schopnosti vieme?"

Lily sa zahľadela von z okna. „Darovala ju pred päťdesiatimi rokmi jedna egregora všetkým Dozorcom po tom, čo ju oslobodili." Nebolo to neobvyklé. Dozorcovia mali už niekoľko schopností darovaných bohmi. „Maddox ma ju učil používať krátko po tom, čo som pristúpila na výcvik."

„Má nejaké obmedzenia?"

„Má. Funguje len na ľudí, ktorí nie sú skúsení vo veciach ako aura, cestovanie a podobne. Proste na bežnú konzumnú spoločnosť, ktorou je ľahké manipulovať. Pokiaľ vieme, nefunguje ani na lovcov. Tým pádom ani na nás. Jeden Dozorca nedokáže zhypnotizovať iného Dozorcu, sú rovnako silní."

„A keby ťa zhypnotizovala egregora?"

„Žiadna egregora túto schopnosť nemá," zamietla túto možnosť Lily. „Nie, ani egregora, ani Dozorca by to nedokázali."

„Kto teda?"

Táto otázka dlho visela vo vzduchu. Lily nenašla vo svojej mysli jediný náznak. Nič. A to ju desilo. „Čo sme vtedy robili? Pracovali sme na nejakom prípade?"

„Neviem, mňa si poslala robiť nejaký výskum v Turecku a Egypte."

„Čo? Aký výskum? Nemáme pod palcom ani jednu egregoru z tejto oblasti, ktorú by sme potrebovali skúmať."

„Nepovedala si mi o čo ide, len si mi nariadila, aby som zháňala informácie o tamojších lokálnych bohoch, krížencoch viacerých panteónov. Sú menej známi, ale o to silnejší."

„Áno, už som o nich počula. Nestali sa slávnymi, boli bohmi len v malej oblasti, alebo meste a dedine." Zamyslela sa. „Ich veriaci nimi boli priam posadnutí."

„Všetky informácie si si zapisovala do počítača a zálohu spravila na USB disk. Odmietla si mi povedať, prečo ten výskum robíš."

„Myslíš, že to má súvis s mojou chýbajúcou pamäťou?"

Veverica mykla plecami. „Je to veľa náhod, nemyslíš?"

Lily tresla päsťou po stole. „Ale to USB musí byť stále v Austrálii. Nikdy sa k nemu nedostanem."

Na dvere už klopala jej sesternica. „Lily, vstala si?"

„Áno," odpovedala nahlas.

„S kým sa rozprávaš? Myslela som, že len mrmleš zo sna."

Lily urobila grimasu. „Ehm, to je také dychové cvičenie," vymýšľala si. „Každé ráno desať minút len hovoriť a hovoriť. Daj mi ešte päť minút."

„Ako chceš."

Lily sa náhlivo obrátila k Mii. „Musím sa dostať k tomu USBčku. Čím skôr!"

„Skočím k tebe domov do Austrálie a zistím, čo sa s ním stalo. Ty choď do školy a nenamoč sa do problémov."

„Buď opatrná."

Mia jej zakývala a zmizla. Lily sa naladila na školu a s falošným úsmevom na tvári si šla dať raňajky.