Pod líniou svetov

65

Eleri s Rickom zaparkovali Owenovo auto a snažili sa potichu vojsť do bytu. Boli špinaví a postriekaní krvou – poväčšine vlastnou a dúfali, že sa aspoň trochu dajú do poriadku, než Grace a Owenovi oznámia, že zase takmer umreli.

Avšak nahnevaná a vydesená dvojica ich už čakala na chodbe. Zhrozili sa, keď ich uvideli.

„Všetko je v poriadku," upokojila ich Eleri rýchlo. „Nemusíte sa strachovať. Lily je u Abdula, lebo odpadla, ale nikto neumrel."

Vydýchli si. „Čo sa tam stalo?" chcel vedieť Owen.

Rick poslal Eleri do sprchy a on im zatiaľ vyrozprával, čo sa stalo a ako Lily takmer pri ochrane Sary umrela. „Vyzerá to tak, že Sara môže otvárať jednotlivé reality a prechádzať nimi," ukončil svoj prejav. „Tak môže pomôcť mnohým, ktorí trpia v Pevnosti."

„Ale môže ich aj vypustiť," zašomral Owen.

„Videla hrôzy, ktoré tým môže spôsobiť. Ona to neurobí. Myslím, že Maddox s ňou bude ešte dlho pracovať, než sa odvážia dostať ich z Pevnosti na nejaké príjemnejšie miesto."

Eleri vyšla z kúpeľne a vystriedali sa. Odpovedala im na zvyšné otázky a šla rovno spať, pretože boj ju vyčerpal. Rick sa uložil v Lilyinej izbe a zaspali ako dve bábätká.

Sara spať nedokázala. Stála pri okne Abdulovho domu a pozorovala východ slnka. Objímala sa rukami a snažila sa zabudnúť na hrôzy, ktoré v posledných hodinách zažila.

Pocítila, že má kohosi za chrbtom. Neotočila sa. Už dokázala rozoznať Maddoxovu silu. Postavil sa tesne za jej chrbát a chvíľu neprehovoril. „Čas ti pomôže zabudnúť," povzbudil ju.

Oči plné sĺz sa zaleskli. „Videla som to miesto," povedala slabým hláskom. „Stále ho mám v hlave."

„Aké miesto?"

Otočila sa k nemu. Maddoxovi pripomenula vystrašené dieťa. „Nádherné miesto plné kvetov a pokoja." Zotrela si slzy. „Často som ho kreslila. Nie sú tam žiadne cely. Tečie tam modrá rieka a všetko vonia kvetmi a ovocím," opisovala mu svoje vidiny.

Zatváril sa prekvapene.

Sara sa zasmiala. „Je to realita kúsok od Pevnosti a už existuje. Myslím, že vznikla s prvým Osloboditeľom." Pri jeho nechápavom pohľade ukázala na svoju hlavu. „Odkedy som otvorila tú trhlinu, všetko sa mi vyjasňuje. Bol to spúšťač."

„Takže už vieš, čo robiť?"

Mykla plecami, čo v Loganovej bunde bolo sotva vidieť. „Mojou úlohou je otvoriť dvere, ak sú egregory ochotné pohnúť sa ďalej, ocitnú sa tam. Uľahčí to prácu Dozorcov."

„Obdivuhodné," žasol. „Toľko rokov a ja nakoniec stojím pred potomkom rodu, ktorý som stvoril." V očiach mal tichý rešpekt.

Sara si zotrela ďalšie slzy. „Má to ešte cenu, Maddox? Toľko zla a bojov a krviprelievania a klamstiev a utrpenia..." Roztriasla sa jej pera. „O čom je tento boj, keď na svete sa nič nezmení?"

Ľútostivo si vzdychol. „Svet bol stvorený pre ľudí, Sara. Oni musia prísť na to, kde je pravda. Oni sa musia oslobodiť. My za nich tieto vojny nevybojujeme, pretože sú v ich hlavách."

„Tak prečo, povedz mi, prečo toto robíme? Lovci, Dozorcovia, my všetci?"

Sklonil sa k nej. „Pretože nič nie je čierne a biele. To, že vznikli lovci a ako prví prenikli do vyšších sfér je známka pokroku. Ľudstvo sa pomaly prebúdza a vy ste prví. Nezahadzuj svoju silu, Sara. Ja som videl, ako sa ľudia menia."

Odfrkla si. „Ako? Povedz mi, čo sa zmenilo od tvojich čias? Stále bojujeme. Stále sme poháňaní nenávisťou. Klameme, podvádzame a ubližujeme."

„A rodíte sa znova, aby ste to napravili," dodal. „Až kým nenájdete skutočný zmysel tohto všetkého. Myslíš, že ten, ktorý dnes bezhlavo vraždí a obhajuje to tým, že chráni svoju krajinu, nebude potrestaný? Karma nie je mýtus, aj keď v strachu z nej ju viacerí popierajú. Každý človek má na výber a duše smerujú len vyššie, do vyšších frekvencií."

Vysilene sa oňho oprela. „Má aj utrpenie svoj dôvod, Maddox?"

Ťažko sa mu vysvetľovalo niečo človeku, ktorý nezažil to, čo on. „Nič sa nedeje bezdôvodne," obrátil očakávanú odpoveď. „Ja viem, že teraz vidíš všetko v zlom svetle. Nečudujem sa ti. Ale keď raz uvidíš, ako púšťame na slobodu ďalšieho väzňa, keď uvidíš tú nádej a radosť, pochopíš to." Opatrne ju objal. „Choď spať, Sara. Ochránime ťa."

„Ja viem." Odtiahla sa od neho a unavene sa došuchtala do voľnej izby.

Maddox sa vkradol do tej náprotivnej, kde nechal Lily, a ľahol si k nej. Nepriateľsky zazrel na ruku, na ktorej mala ešte stále jeho znak, aj keď po zásahu bohyne vyzeral ako pár dní starý. Spomínal si, že Lily nechcela na tele žiadne jeho znaky. Bude musieť poprosiť Nilesa, aby jej to vyliečil úplne. Ale to počká. Teraz je najdôležitejšie, že sú všetci v poriadku. Objal ju a tiež zaspal.