Pod líniou svetov

14

Lily predstierala, že zaspala a konečne po roku vystúpila z tela. Trvalo jej vyše hodiny nájsť pokoj a oddeliť svoju duchovnú podstatu od tela. Keď sa tak stalo, chvíľu to rozdýchavala. Až keď si bola istá, že ju to nevcucne späť do tela, zvolala: „Mia!"

Zvíril sa jemný prach a uprostred jej izby sa objavil éterický tvor, veverička Mia. Bola o niečo väčšia, než tie vo fyzickom svete, mala cez jeden meter a chvostom by dokázala zložiť slabšieho človeka. Lily sa s ňou stretávala, odkedy sa pamätá. Bola jedným z mála detí, ktoré cestovali odmalička. Tak ako každý cestovateľ, aj ona mala svojho astrálneho sprievodcu. Ako sa jej moc rozširovala a stala sa lovkyňou, privilégium vidieť Miu dostala aj vo fyzickom svete. Keď však stratila svoje schopnosti následkom užitia drog, niekoľkokrát do ticha povedala, aby odišla a netrápila sa pri nej, pretože sa aj tak nestretnú. A Mia poslúchla, aj keď prvé týždne trávila pri nej. Lily ju nemohla vidieť. Až doteraz. Šťastne svoju sprievodkyňu objala a z očí jej vyhŕkli slzy. „Ach, Mia."

„Lily!" Mia ju svojimi packami objala. „Si naspäť. Ako je to možné? A kde to sme?"

Lily jej v krátkosti povedala, prečo bola premiestnená do Angers a že sa už vyliečila, len nespomenula, že jej zlepšenie má na svedomí Niles. „A čo ty? Nevieš nič o situácii v Austrálii?" vypytovala sa.

Mia pokrútila hlavou. „Nebola som tam, odkedy si ma poslala preč."

„Nekontaktovali ťa Logan, alebo Gary? A Maddox?"

„Nebola som v dosahu. Ak sme oddelení od vás ľudí na dlhší čas, vťahuje nás to do vyšších sfér. Neviem vôbec nič."

Lily zanadávala. „Niles s Chrisom sa zatiaľ správajú slušne, ale Kayla je preč. A nie je tu nikto, kto by po nej pátral."

„Kým tu nemáš hromadné násilie voči mužom, o Kaylu by som sa nebála," zamyslela sa Mia. „Nie je práve silná."

„Ale má nebezpečné vedomosti. Môže niečo vytárať a ak sa lovci dozvedia o Dozorcoch..." Ani na to nechcela pomyslieť.

„Kayla by nikdy neohrozila samu seba. Viac ma trápi, že Logan, Gary, ani Maddox už v Austrálii nie sú."

„Je možné, že sú ešte nažive?"

Mia jej nechcela povedať tú zlú správu, no jej pohľad hovoril za všetko. Boj bol príliš surový, aby to prežili. „Lily, mala by si sa zmieriť s prehrou," povedala s pohľadom upretým do zeme. „Splň Maddoxovu prosbu a nájdi Osloboditeľa. Len tak vyhráš celú vojnu."

Lily si obe ruky zahrabla do vlasov. „Toto nie je vojna, Mia, toto je vzbura a bez podpory ju veľmi ťažko dovediem do konca. Ani neviem, kde sú európski Dozorcovia a nemám čas prehľadať celý kontinent."

„Aj tak by ti veľmi nepomohli. Majú vlastné problémy."

„Mne to hovor. Žijem tu so šialenou sesternicou, malým deckom, tetou závislou od plastík a nemám prístup k žiadnemu vybaveniu."

Sprievodca sa obzrel po izbe a skočil na posteľ. „Byť tebou, bojím sa iných vecí."

„Akých?" zamrkala.

„Ty to nevieš? Angers je plné lovcov a humanoidov. Súčasný vládca astrálu tu žije aj s dcérou a dvoma ďalšími silnými lovcami. Sú tu dve Smrtky, jeden anjel a počula som klebety, že jazdci apokalypsy vstúpili do ľudského sveta. Ak ťa ktokoľvek z nich odhalí, to len bude problém."

Lily na ňu neveriacky zízala. Áno, vedela, že niekde vo Francúzsku žijú tí najsilnejší z najsilnejších, ale čo je to za debilnú zhodu náhod, že práve v Angers? Lovci sú jej nepriatelia. „Musím preč. Hneď."

„Nie!" vykríkla Mia. „Zamysli sa. Ak to fiasko v Austrálii majú na svedomí démoni alebo egregory, tu si v bezpečí. Do Angers sa nikto so zdravým rozumom neopováži vstúpiť za účelom boja."

„Nebudem tu sedieť a čakať, kým špinavú prácu urobia lovci. Navyše sa tu potulujú tie čudné stvorenia. Nemôžem im dovoliť napadnúť niekoho, kto netuší, ako s nimi bojovať."

S tým Mia súhlasila. Veľa riskovala, keď Lily po jej rozhodnutí stať sa Dozorkyňou naďalej podporovala. Lily bola svojho času tiež lovkyňa. Oficiálne ňou stále je. Len zasvätení vedia, že zmenila stranu. „Dobre, čo teda mieniš robiť?"

„Pokračovať v práci. Nájdem Osloboditeľa a ukončím toto trápenie."

Mia sa usmiala. „Ako ti môžem pomôcť?"

Lily ukázala na stenu. „Potrebujem, aby si našla hroby týchto ľudí." Tri mená mala označené červenou farbou. „Nachádzajú sa v týchto oblastiach," prešla k mape a ukázala jej presné miesta. „Nestihnem to všetko obehnúť. Keď zistím roky úmrtí a presné miesta, možno sa konečne pohnem."

„Kam pôjdeš ty?"

Sťažka vzdychla. „Do Pevnosti."

„Veľa šťastia, ja padám." Mia to miesto neznášala a niežeby ho Lily zbožňovala. Je to realita s nízkymi vibráciami, plná utrpenia a strachu. Sprievodca zmizol.

Lily sa vystrela a zmenila svoje oblečenie. Maddox vždy trval na tom, aby Dozorcovia nosili podivný druh brnenia, ktoré im sám vytvoril a oni si ho na seba len privolali.

Jej tričko zmizlo a nahradilo ho ľahké a pohodlné brnenie, ktoré obkresľovalo krivky jej trupu. Malo čiernu farbu so striebornými vzormi na okrajoch a ladilo s chráničmi na predlaktiach.

Tepláky nahradili obtiahnuté nohavice s chráničmi kolien a vysokými čižmami. Stehná jej chránilo čosi podobné sukni, no bolo to z podobného materiálu ako brnenie.

Chalani sa jej vždy smiali, že vyzerá ako zo zlého komixu. Úprimne sa tak aj cítila. Takto vystrojená s dýkami na stehnách sa premiestnila na ponuré miesto bez kúska svetla.

Pred ňou sa týčila pevnosť obrovských rozmerov. Mala niekoľko poschodí, bola celá z kameňa a mala zamrežované okná. Obloha nad ňou bola tmavá ako atrament a celú ju obkolesovala priekopa plná slizkej vody. Viedol cez ňu jediný most, na ktorom práve stála.

Veľkú vstupnú mrežu strážili dve bytosti v čiernych plášťoch. Lily im nikdy nevidela do tváre a ani nevedela, čo sú zač. Vždy ju pustili bez slov a potom vypustili von. Zvnútra pevnosti sa inak odísť nedalo.

Striasla sa. Klopkala ťažkými čižmami po chladom kameni a blížila sa k mreži.

Dve stráže k nej otočili hlavy, kývli a mreža sa pomaly zdvihla. Lily sa úpenlivo sústredila na štít zo svojej aury. Nevedela si predstaviť, že by tu bola dlhšie, než pár hodín a aj to ju poriadne zdeptalo.