Pod líniou svetov

41

Aj Lily mala zaujímavé prebudenie. Najprv jej do nosa udrela korenistá, známa vôňa, potom jej ústa zakrylo niečo teplé. Otvorila oči a ruka jej vystrelila do tváre, ktorá sa nad ňou skláňala.

Maddox pohotovo zareagoval, zachytil jej nebezpečnú päsť. Druhú ruku stále držal na jej ústach, aby nevykríkla, kým sa spamätá.

Párkrát zamrkala a upokojila sa. Ruka zmizla. „Čo tu robíš?" zašepkala. Okno bolo zavreté aby neprechladla a Maddoxov kabát bol prehodený cez stoličku.

„Chcel som sa s tebou porozprávať bez divákov," povedal potichu. Hodinky ukazovali sedem ráno a kvôli nočnej akcii ešte všetci spali. Pritisla sa k stene, aby mal dosť miesta a on si ľahol k nej. Bolo to pre nich také bežné, že sa nad tým ani nepozastavili. Lily si však uvedomovala jeho prítomnosť viac, než predtým. Snažila sa nečervenať. Tréner a učiteľ, tréner a učiteľ, opakovala si v hlave dookola.

Mladá a nevinná, mladá a nevinná, opakoval si pre zmenu Maddox. Ľadové vody Severného mora, ľadové vody Severného mora, dodal, keď to nezaberalo. „Ako tvoja rodina zareagovala? Čo všetko si im povedala?"

Lily mu zopakovala, čo všetko priznala a ako sa vyhla niektorým odpovediam. Súhlasil, že najlepšie bude priznať toho toľko, koľko len môžu a aspoň budú mať dohľad nad lovcami.

„Už ťa vôbec nepodozrievajú?" uisťoval sa.

„Nie. Vlastne sa ku mne správajú... ach, Maddox, takto sa ku mne ešte nesprával nikto okrem vás." Zaborila nos do jeho ramena, aby nevidel, že má chuť plakať.

„Hovoril som ti, že tvoji starí rodičia sú sadisti," prskol.

„Možno sú, ale teta Grace... ona sa ku mne správa ako k Eleri. A Owen tiež, aj keď vôbec nie sme príbuzní."

„Bolo načase, aby si spoznala láskavé zachádzanie. A som rád, že tak prijali všetky novinky. Vôbec ťa predtým nepodozrievali? Ani trochu?"

Mykla plecami. „Mala som poničenú auru, nemali dôvod. Nie je to ani týždeň, odkedy som fit."

„Týždeň?" prekvapil sa.

Napoly v spánku, omámená jeho vôňou ešte nemala celkom prekrvený mozog. „Áno. Musel to byť pre nich šok, jeden deň som bola troska, ďalší mi aura žiarila ako dúha." Čo, mimochodom, robila aj teraz. Čistá a jasná.

„Počkaj, ty si sa dala do poriadku za jediný deň? Po tom všetkom?"

Ajaj. Otvorila oči. „Hm... tak nejako."

Nadvihol sa na lakti a otočil sa k nej. Lily sa ešte viac pritisla k stene a zbledla. „Tak nejako? Lily, ešte aj lovcom trvá celé mesiace vyčistiť si auru z bežných tabletiek proti chrípke a bolesti. Ako si to mohla zvládnuť za jediný deň?"

Dala by čokoľvek, aby teraz pred ním bola v dôstojnejšej pozícii. Bolo pre ňu vrcholne trápne priznať, čo po nej chcel Niles. „Nuž... ľahko. Nechajme to tak, to si sem prišiel len aby si..."

„Lily!" Naklonil sa k nej a bolo to hrozivé gesto, nie ukľudňujúce, ako by chcela. „Rok si nebola v astrále. Čo si urobila, aby si sa vrátila do formy?"

Prosím, nech sa podo mnou otvorí zem a zhltne ma. Jej želanie však zostalo nevyplnené a ona čelila Maddoxovmu nie práve priateľskému, dobre, zúrivému, pohľadu. Áno, toto bol Maddox, ktorý ju trénoval, hádzal ňou do stien, učil ju bojovať zbraňami aj päsťami. „Ja-ja som... sa len riadila pravidlami Dozorcov, ktoré si ma naučil."

„Akými pravidlami?!"

„Vždy si zvoľ menšie zlo. Čokoľvek pre práva zatratených. Nepozeraj tak na mňa, ty si mi ich vtĺkal do hlavy – doslova." Pokúsila sa cez neho preliezť, ale bol ako hradba. Keby mohla, zrastie so stenou.

„A čo bolo to menšie zlo, Lily?"

V hrdle jej navrela hrča. „Poprosila som Nilesa o pomoc," povedala so zavretými očami.

„Nilesa?" Maddox sa celý napol. „Ako?"

„Ako asi? Chcela som, aby ma vyliečil." A prečo jej hlas znie ako piskot?

Maddox ju chytil za plecia a zatriasol ňou. „Bohovia nič nerobia zadarmo. Čo chcel? Čo od teba požadoval ako platbu?"

Vytreštila oči a odrazu jej pripadal príliš veľký a mocný oproti jej krehkému telu. Keď ňou zatriasol, akoby jej všetky kosti zahrkali. „Maddox," šepla neveriacky.

Nepustil ju, len ju silnejšie zovrel. „Odpovedz mi, Lily." Jeho oči sa každú chvíľu menili zo šedých na červené.

Kiež by mu mohla povedať pravdu. Ale ona nie je klamárka a Nilesovi to sľúbila. Vyliečil ju predsa takmer zadarmo a keď nič iné, dlhuje mu aspoň toto. „Je to boh a ja som mu odmietla dať dušu," rapotala neprítomne so zavretými očami. „Čo podľa teba žiadal?" Až jej to trhalo srdce na kúsky, keď to hovorila. Nechcela Maddoxa takto zradiť a horšie bolo, že to za zradu naozaj považovala.

Maddox ustrnul a zabudol dýchať. Neveriacky na ňu hľadel a dúfal, že svoje slová poprie, zasmeje sa, čokoľvek. Ale ona nie. Oči upierala na strop nad ním a triasla sa. Stratil zdravý rozum. Pritlačil ju o stenu vlastným telom, zatiaľ čo ležali na posteli, v tvári číra zúrivosť. „Ako si mohla, Lily?" vyčítal jej tónom, ktorým ju karhal, keď sa jej na tréningu nedarilo. „Zbláznila si sa? Tie pravidlá predsa..." Zaťal čeľusť.

„Tie pravidlá čo?" naštvala sa.

„Aj tie pravidlá majú hranice. Nemala si to robiť, nie ty." Jednou rukou jej prehrabol vlasy a bolestivo nimi trhol.

Nevykríkla. „Som Dozorkyňa, Maddox, a mojou úlohou je robiť všetko pre..."

„Ale nie vzdať sa vlastnej dôstojnosti!" Zase jej trhol vlasmi. „Zabijem ho. Prisahám, že ho zabijem za to, že sa ťa dotkol!" Vyskočil z postele a prehodil cez seba kabát. Sršal z neho hnev taký agresívny, až to Lily ubližovalo. Aj ona sa rýchlo vyhrabala z postele.

„Nemôžeš, Maddox. To ja som ho prosila a súhlasila som s výmenou," chránila Nilesa.

Zavrčal. Otočil sa k nej, oči šarlátové, pery zovreté, telo napnuté. „Na toto nemal právo a on to dobre vie." Začal sa k nej pohybovať ako šelma. Lily od strachu normálne cúvala, až kým ju nezastavili dvere. Ak ju nezabije, od nervov zje celú tabuľku čokolády. Zase sa ocitla pritlačená k nemu a nevedela poriadne dýchať. „Zabijem ho a potom sa vrátim. Ak ešte raz urobíš podobnú sprostosť, zavriem ťa do cely v Pevnosti, je ti to jasné?" Znel tak hrozivo, že horor pri ňom bol slabý romantický film.

„Nemôžeš..."

„Ale áno, môžem." Vzal jej tvár do dlaní. Drsne, nie páve citlivo ju pobozkal a dával si načas, kým nepríde o všetok kyslík v pľúcach. Zdalo sa, že sa pri tom upokojil a ku koncu bol bozk jemný a úprimný. Odtiahol sa. „Ty si moja, Lily," zašepkal jej do ucha. „Zapamätaj si to!" Odstúpil od nej a prešiel si rukou po tvári. „Ešte sa uvidíme." S tými slovami otvoril okno, vyskočil von a keď k nemu Lily pribehla, nikde ho nebolo.

S nepríjemným pocitom a bolesťou v srdci okno zavrela, zviezla sa na podlahu a rozvzlykala sa.