Pod líniou svetov

27

Lily bola počas večere tichá, sotva vnímala rozhovor ostatných členov rodiny. Ešte nevedela presne, čo ju trápi, no predpokladala, že to má na svedomí Sara a možnosť prezradenia. Dozorcovia ešte nie sú pripravení vyjsť na verejnosť. Nie za danej situácie.

Dojedla najrýchlejšie, ako mohla a šla si ľahnúť. Dala si rýchlu sprchu a keď sa prezliekla do pyžama, vydesil ju známy hlas za chrbtom. „Ahoj Lily."

Zvrtla sa k usmiatemu Maddoxovi a zavrčala, inštinktívne v obrannej pozícii. „Do pekla, Maddox, čo keby som bola nahá? A ako si sa sem dostal?"

„Tak za prvé, nemáš nič, čo by som už nevidel." Čo bola smutná pravda. Lily, tak ako aj ostatní, bývala často zranená a v Austrálii nechodí sanitka na počkanie, zvlášť do oblastí, kde žila. Často sa museli spoliehať na seba a pri záchrane života šla morálka stranou. Nikdy nezabudne, ako jej Maddox naprával zlomené rebro, aby neublížilo vnútorným orgánom. Mesiac sa mu nebola schopná pozrieť do očí. Naučila sa to brať ako normálnu vec. Viac-menej. „A za druhé, máš mizerne zabezpečené okná."

Pozrela na zatvorené okno. Ako mohol vyjsť hore toľko poschodí? Nebol tam žiadny strom ani rebrík. Samozrejme, Maddox to ani nepotrebuje. Zabudla, že on, ako jeden z mála, dokáže porušiť zákony gravitácie a iné fyzikálne rovnice. S telekinézou si okno ľahko otvoril. „Aj tak by som ocenila trochu taktu." Prehrabla si vlhké vlasy a zabalená do deky sa posadila na posteľ. „Ak ťa tu nájdu, ty im mažeš myseľ."

Odfrkol si. „Pochybujem. Len šepkaj a všetko bude v poriadku." Vyzliekol si dlhý kabát a posadil sa k nej. Zase zabudla, aký je vlastne veľký. Bola pri ňom ako bábika Barbie, aj keď čierne oblečenie čiastočne maskovalo jeho mocné telo. Automaticky sa oňho oprela.

Maddox potlačil zastonanie. „Tá akcia sa bude konať v piatok večer," začal, aby prišiel na iné myšlienky. „My dvaja pôjdeme ako hostia, Gary s Loganom ako obsluha. Kayla bude všetko monitorovať zvonka. Keby nastal problém, premiestni sa k nám."

„Je bezpečné dotiahnuť s nami egregoru?"

„Myslím, že áno. Zajtra budú doručené aj tvoje šaty, Kayla ich upraví, aby si v nich mohla bojovať a ukryť pod ne zbrane."

„Kúpiš mi aj tie zbrane? Pretože ja som o všetky prišla."

„Už sa stalo. V piatok ťa vyzdvihnem, odídeme oknom a prezlečieme sa. Nebudeme riskovať tým, že dáme šaty a zbrane sem."

Prikývla. „Súhlasím."

„Si v pohode?" postrehol jej napätie.

Zamračila sa. „Ani neviem." Niečo jej rozhodne je a zviera jej z toho žalúdok. „Asi stres."

Jemne jej prešiel prstami po niekoľkých bodoch na krku, aby sa uvoľnila. Pomohlo to. Klesla naňho ešte viac. „Lepšie?"

„Hmmm," pokojne zamrnčala. V Austrálii ju takto upokojoval často. Celodenná práca namohla jej svaly a Maddox bol jediný, koho to zaujímalo.

„Ako také mačiatko," neodpustil si poznámku.

„Keď myslíš..." Schúlila sa pri ňom do klbka. „Maddox, môžem sa niečo opýtať?"

„Iste, čo by si chcela vedieť?" Pohrával sa s prameňom jej vlasov.

„Pamätáš si, prečo sme v Austrálii boli na tom mieste, kde nás napadli?" položila nebezpečnú otázku.

Maddoxovi stiahlo hrdlo. „Nie," odpovedal rýchlo. „Celé to mám dosť rozmazané."

„Aj ja. Len mi nie je jasné, čo som robila tak ďaleko od domova."