Pod líniou svetov

4

Lily sa prebudila, až keď z nej Eleri strhla prikrývku. Zastonala a prvotný reflex ju nútil ublížiť narušiteľovi. Rýchlo sa však spamätala. Zažmúrila a chvíľu nechápala, prečo sa jej sesternica uškŕňa. Potom pochopila. Mala na sebe ružovučké pyžamo so smajlíkmi, v ktorom vyzerala ako desaťročná.

„Dobré ránko. Raňajky sú na stole a o pol hodiny odchádzame," informovala ju stručne a odišla.

Lily zavrčala. Na väzenský režim bola zvyknutá, ale toto bola čistá škodoradosť z Elerinej strany. Vyhrabala sa z postele, rýchlo sa obliekla, umyla si zuby a namaľovala sa. Smutne si česala vlasy. Pred jej drogovou aférkou boli nádherne lesklé a mierne vlnité. Teraz jej unavene padajú na plecia. Možno keď sa jej z tela konečne vyplavia všetky lieky, opäť neberú silu. Tak ako ona. Musí.

Zopla si predné pramene vzadu na hlave a ponáhľala sa na raňajky. Už zase jej škvŕkalo v bruchu a dala by čokoľvek za teplý čaj.

V kuchyni konečne narazila na tetu Grace a Owena. Klesla jej sánka. „Teta Grace?" opýtala sa neveriacky.

Grace sa skromne usmiala. „Ahoj, Lily. Vitaj u nás. Ako sa cítiš?"

Lily sa snažila spracovať výzor svojej tety. Musela byť na desiatkach plastík, aby v tomto veku vyzerala tak neprirodzene mlado. A jej manžel... No, tiež na muža po štyridsiatke nevyzeral. Mal svetlé vlasy aj oči a po vráskach na jeho tvári by musela pátrať lupou. Potriasla hlavou, aby jej mohla odpovedať. „Teraz už dobre, ďakujem." Posadila sa a rýchlo jedla pripravený toast. „Vyzeráš výborne, vôbec si sa nezmenila, odkedy som ťa videla."

Grace sa začervenala. „Toto je Owen, už ste spolu hovorili," predstavila svojho manžela, aby zmenila tému.

„Rada vás spoznávam," povedala a usmiala sa.

„Aj ja teba, Lily," povedal milo. „Izba sa ti páči?"

„Veľmi. Tá posteľ je ako obláčik. A ďakujem za počítač."

„Budeš ho potrebovať na úlohy," vysvetlila Grace. „A kúpili sme ti aj toto." Podala jej nový mobil. Lily na ňu neveriacky pozrela. Oni jej len tak kúpili mobil? „Sú v ňom čísla na nás dvoch a Eleri, keby si nás potrebovala." Na chvíľu sa odmlčala a Lily čakala, čo má ešte na srdci. „Ale budeme ti kontrolovať výpisy, tak sa nesnaž volať... kam by si nemala." Nesnaž sa zháňať si drogy, zaznelo z jej slov.

Lily stisla pery. Nemá význam im všetko vysvetľovať. „Dobre, ďakujem." Vzala si mobil a vložila si ho do vrecka. „Ešte niečo?"

Owen si odkašľal. „Večer by som ti vzal krv, ak dovolíš."

Nadvihla obočie.

„Viem, že máš ešte v krvi rôzne látky, ktoré si brala v... liečebni. Nechcem ťa zbytočne obviňovať, keď ti ju vezmem o mesiac. Potrebujem ju len na porovnanie, nebude toho veľa."

Uf, ústretový krok. Musí sa na krátky čas prispôsobiť. Nič iné jej neostáva. „Ako chcete."

Owen si vydýchol a viac nepovedal, aby sa stihla najesť. Lily po celý čas hľadela na stôl a vyhýbala sa pohľadu jej tety a Owena. Už jej tie súcitné oči liezli na nervy. Nevedia, čím si prešla. Nikto to nevie.

„Je čas ísť," vyhlásila Eleri, keď dojedla. Vynorila sa zo svojej izby a v ruke mala kabát s novým vakom. Obe veci podala Lily. „Vo vaku máš pár vecí do školy, zvyšok ti dajú na hodinách. A vonku je zima, budeš potrebovať kabát."

Lily bola prekvapená Elerinou ochotou pomôcť jej. Prešla rukou po bielučkom kabáte s teplou podšívkou. Nesmierne sa jej uľavilo, že nebude mrznúť. Mala na sebe svoje najteplejšie džínsy a rolák a aj tak jej bola zima. „Ale čo ty?"