Pod líniou svetov

24

„Ja som ťa zničil?" šepol a tentoraz znel vážne ustarane.

„No rozhodne si nezlepšil moju existenciu," zamrmlala. „Priznaj si to, veľmi si túžil po tom, aby som výcvik vzdala."

Otvoril ústa, aby jej slová poprel, no rýchlo ich zavrel. Lepšie milosrdné klamstvo ako pravda, ktorú by neprijala. „Išlo mi o tvoje dobro."

„To nepopieram. Len ti hovorím, že Saru neprijmeme medzi seba. Bodka."

Mykol plecami. „Počkajme, ako sa situácia vyvinie. Aspoň nám odpadli dva problémy, Kayla a chalani."

„Ach, a keď sme už pri nich, priznali sa ti naši dvaja holúbkovia?" narážala na podivný vzťah Kayly a Garyho. Očakávala, že Maddox vybuchne, no tváril sa úplne vyrovnane.

„Nemuseli. Vedel som o nich už dávno," prekvapil ju. Pozorne sledoval jej tvár v očakávaní reakcie. A ako očakával, prišiel šok.

„Ty si to vedel? A nezastavil si ich?!" vytkla mu.

Zháčil sa. „Prečo by som mal? Nikomu neubližujú."

Rozhodila rukami a takmer mu jednu omylom vrazila. „Ale ona je egregora! Čo je horšie, bohyňa s potrebou kastrovať všetko s niečím navyše v nohaviciach."

„Ešte to neurobila. Nevidím na tom nič zlé, egregory vstupujú do sveta s možnosťou žiť ako ľudia a k tomu patria aj vzťahy. Dokonca môžu mať deti," informoval ju.

Lily takmer vyletela z kože. „To je hrozné!"

Zaškrípal zubami. Asi počas výcviku zabudol na jednu dôležitú vec – zachovať jej ľudskosť. „Čo je hrozné na tom, že aj bohovia môžu mať city? Sú stvorení ľuďmi, s ľudskými vlastnosťami, chybami a túžbami."

Zúfalo krútila hlavou. „Nie je to prirodzené, Maddox."

Privrel oči, aby v nich nevidela jeho zúfalstvo. „Tvoj názor ti neberiem. Len neodsudzuj Kaylu s Garym, dobre? Nebudú to mať ľahké."

Odfrkla si, ale nehádala sa. Garyho si stále váži a aj Kaylu po tom, čo urobila. „Ty si šéf."

Zahryzol si do jazyka a radšej zmenil tému. „Myslím, že viem, ako vypátrať Osloboditeľa."

Ihneď si získal jej pozornosť. „Hovor! Ja už som zúfalá, záznamy sa stratili."

Maddox vybral z vrecka mobil a ukázal jej starý novinový článok aj s fotografiou nehody viacerých áut. „Narazil som na to úplne náhodou, keď som sa snažil vypátrať skupinu, ktorá nás napadla. Mali také zvláštne náhrdelníky, spomínaš si?"

„Áno, majú ich aj tí zabijaci v Angers." Priblížila si obrázok.

„Pozri sa na telo, ktoré leží vedľa auta." Prekryl jej dlane na mobile svojimi a priblížil, čo potreboval.

Lily prižmúrila oči. Obrázok nebol práve ostrý, no spoznala neurčitý symbol vytetovaný na zápästí obete. „Zhodujú sa," vydýchla neveriacky.

„Pred vyše pätnástimi rokmi havarovali neďaleko Prahy tri autá. V dvoch z nich boli len šoféri, v treťom rodina s dieťaťom," pustil sa do vysvetľovania. „Šoféri boli na mieste mŕtvi, žena v aute bola niekoľko minút oživovaná a muž utrpel poranenia hlavy a zlomeniny."

„Prežili?"

Prikývol. „Oni áno."

„Oni?"

„Ich dieťatko nie. Umrelo po prevoze do nemocnice."

Lily naňho nepozrela, aby nevidel náhle slzy, ktoré sa jej zaleskli v očiach. „A ako by nám to mohlo pomôcť?"