Pod líniou svetov

48

Eleri sedela v dome svojho biologického otca a mala so spojencami bojovú poradu. Zúčastinili sa jej ona, Fran, Oliviero, Rick, Maia, Nigel, Nataniel a Harmony.

Harmony s Natanielom celé dni hľadali niečo, čo by im pomohlo nájsť ich záhadného nepriateľa.

„Ako je možné, že neviete nájsť jednu egregoru?" frflala Eleri. „Ste bytosti dobra, nemali by ste niečo také, ja neviem, cítiť? Prinajmenšom aspoň zaznamenať negatívne vibrácie?"

Harmony pozerala do zeme, keď hovorila: „Je to zložitejšie, než si myslíš, El. Cítime viacerých bohov."

„No tak ich preveríme všetkých, zrejme unikli z väzenia. A jeden z nich bude ten náš."

Anjel krútil hlavou. „To nepôjde."

„Prečo nie? Už sme to urobili. Vieme ako na to."

Harmony si hrýzla peru. „Eleri, nechápeš... my ich nemôžme napadnúť."

„Isteže môžme. Musíme."

„Nemôžete," prekvapil ich tichý, no nebezpečný hlas z vrchu schodiska. Bolo to prvý raz, čo sa Niall zapojil do ich záležitostí. Stále sa nedostal zo svojho posadnutia zlým bohom spred roka. Schudol a vyzeral starší, než bol. Čo je dosť podivné na nesmrteľného démona.

Zišiel dole a prázdnym pohľadom si premeral Harmony a Nataniela. „Povedzte im pravdu. Inak začnú vojnu a to by bolo ešte horšie."

Lovci a démon prekvapene skákali pohľadmi z Nialla na Harmony s Natanielom.

Harmony zasyčala a vyvrátila hlavu k nebu. „Lovci to nemajú vedieť. Ešte nenadišiel čas."

Niall sa oprel o zábradlie. „Ako vidíš, nadišiel. Buď pravda, alebo zabíjanie, vyber si. A obaja vieme, že tentoraz to budú lovci, kto prehrá."

„Prepáč?" ozvala sa Eleri urazene.

„Nie je to osobné, lovkyňa," ospravedlňoval sa. „No ty nevieš, aká sila tu vládne."

„Harmony?" Maia si ju karhavo premerala. „O čo tu ide?"

Anjel odvrátil pohľad od stropu a prehrabol si svetlé vlasy. „Hovorí sa im Dozorcovia. Nemôžeme napadnúť egregory, pretože Dozorcovia ich chránia. Sú to bývalí lovci."

Lily stála pritisnutá na dverách a s hrôzou v očiach pozorovala Maddoxa. Nepoprel jej vyhlásenie. Len sa usmial a hltal ju pohľadom. Šarlátovočerveným pohľadom. Takže Maddox je skutočne egregora. Keď sa spätne zamyslela, dávalo to zmysel. Nikdy nestretla jeho sprievodcu. Isteže, veď ich majú len ľudia. Sám nevedel, koľko má rokov. Často to menil. Tiež ho ešte nevidela vážne zraneného. Typické – egregory uzdravuje viera ich ovečiek. Jej vlastná viera, dokonca. Pretože verila v jeho existenciu. To úplne stačilo. Oči mu menili farbu. Zjavoval sa len tak na miestach, kam ho nikdy nevidela prísť. Premiestňoval sa.

„A ty si príliš zvedavá," povedal. „Už pred rokom si bola. Vieš, čo si vyvádzala?"

Vedela si domyslieť. „Pátrala som po rodokmeňoch bohov. Stavím sa, že som hľadala teba," spájala si súvislosti.

„Správne. A aj si ma našla."

„Bol si jedným z tých, ktorí stvorili rod Osloboditeľa," hádala ďalej. „Tak si o ňom vedel. Preto máš ten papyrus."

„Opäť správne. Nie si hlúpa. Len príliš zvedavá." Bol tak blízko, že jeho dych cítila na tvári.

Zhnusene sa otriasla. „Čo sa stalo v deň, keď nás napadli?" Keď odpovede, tak všetky.