Pod líniou svetov

11

Niles sa vystrel a odfrkol si. „Och, vstaň, Lily, podriadenosť ti nepristane," povedal so znechuteným hlasom. Vzal zo stola vreckovky a podal jej ich.

„Čo?"

Zložil si ruky na hrudi. „Povedz, aký problém ťa trápi a postav sa, inak si zoderieš kolená."

Neisto vstala. Vysmrkala sa a nechápala, čo má Niles v pláne. „Nevidíš to sám?" Odhodila vreckovku a zhlboka sa nadýchla.

„Vidím, že máš niečo s aurou, nič viac."

„Drogy," vysvetlila jedným slovom. „Potrebujem, aby si ma vyliečil. Inak nedokážem vyjsť z tela."

„Nič v zlom, ale prečo si si ničila telo? Dobre vieš, čo s ním urobia drogy. Bohovia ako ja sú striktne proti nim."

Smrkla. „Dlhý príbeh, nechcem ťa ním nudiť. Tak vyliečiš ma?" naliehala.

Niles si vzdychol. „Vyliečim. Vrátim ťa do starej formy, no asi ťa to unaví a budeš sa o seba musieť starať. Už žiadne drogy, ale to ti asi hovoriť nemusím."

To teda nie. Svoje telo má príliš rada. „A na oplátku?" do hlasu sa jej vrátila neistota.

Niles sa len zaškeril. „Bojíš sa, Lily?"

Podvedome o krok ustúpila.

„Dobre, teraz sa nadýchni. Hoci je to lákavá predstava, nedotknem sa ťa. Maddox by zo mňa urobil dievča a to vážne nechcem."

Zamračila sa. „Prosím?" Nejako jej nedochádzali súvislosti.

„Nechaj to tak. Pomohla si mi, Lily. Ty a chalani ste nám všetkým dali veľa. To najmenej, čo môžem urobiť, je napraviť, čo sa ti stalo." Jeho pohľad vážne znežnel. Bol takmer ľudský.

Pootvorila pery. „Ty mi skutočne pomôžeš zadarmo?"

„Nie tak celkom. Nechcem si pokaziť povesť, veď vieš."

„Tak čo teda chceš?"

„Aby naša dohoda ostala v tajnosti. Ak sa niekto dozvie, že som ti pomohol, povieš mu, že si mi musela zaplatiť. Ty už vieš ako."

Očervenela. „Prečo?"

„Ako som povedal, povesť. Pravdu sa nepovieš ani Maddoxovi, ani Loganovi s Garym. Nikomu, rozumela si?"

To nebude problém, keďže sú nezvestní. Do tváre sa jej vrátila farba. „Rozumela. Beriem."

„Výborne. Ľahni si sem." Prešiel k písaciemu stolu a odložil z neho pár predmetov. Pri Lilyinom podozrievavom pohľade sa rozosmial. „Netvár sa tak. Chvíľu to potrvá a ja nechcem, aby si sa mi zložila na koberec. Kto ťa má potom vliecť preč?"

Neochotne si ľahla na stôl. „Povedz, Niles, bavil si sa na mne dobre?"

Niles ju presunul tak, aby sa jej nohy ohli v kolenách a hlava spočívala na doske stola. „Nesmierne. Si roztomilá, keď neodvrávaš, vieš o tom? Také zlatíčko," doberal si ju.

„Trhni si. Nemáš ani poňatia, koľko premáhania ma to stálo. My ľudia nie sme ako vy, Niles."

Vyhrnul si rukávy a dlane držal pár centimetrov nad jej telom. „Nie? Veď ste nás stvorili, odpusť mi ten paradox, k obrazu svojmu. Pomstychtivých. Bažiacich po moci. Po sláve, sile a nesmrteľnosti. Neštítime sa akejkoľvek obety, ani podlosti." Hovoril neprítomne a Lily zistila, že nikdy s egregorami takto nehovorila.

„Obávam sa, že máš pravdu. Ja sama som toho dôkazom. No drvivá väčšina vo vás verí a verila zo strachu. Ako sa môžete tešiť z takéhoto uctievania?"