Pod líniou svetov

15

Vošla dnu a ocitla sa na začiatku dlhej chodby. Jediným zdrojom svetla boli večne horiace fakle každé dva metre. Po päťdesiatich krokoch začali steny lemovať ponuré cely. V každej bola jedna bytosť. Len čo ju zbadali, pritisli sa k mreži, akoby bola ich jedinou radosťou v živote. Niektorí po nej vykrikovali veľmi nepekné veci, iní ju úpenlivo prosili o vyslobodenie. Ďalší jej nadávali do otrokov, čo brala veľmi osobne.

Vyšla až na tretie poschodie, kde už po nej tak nekričali, len ju prepaľovali pohľadmi.

Ignorovala ich, až kým neprišla ku konkrétnej cele. Bol v nej chlapec o niekoľko rokov mladší od nej, sedel v kúte, pokrytý špinou a keď ju zazrel, kývol jej rukou. Lily utrápene vzdychla. On mal byť ďalší oslobodený. Ibaže bez ostatných to nedokáže.

Pravidlá pre oslobodenie bohov z ich večného väzenia neboli jednoduché. Pre každý kontinent sú štyria Dozorcovia a len oni štyria dohromady môžu otvoriť portál na Zem. Následne sa postarajú o jeho zaradenie do spoločnosti a dajú mu dostatočný kapitál. Ona nemá ani spoločníkov, ani prístup k spoločnému účtu. Nestávalo sa často, že by oslobodili nejakú egregoru. Tie sú prirodzene nebezpečné. Stvorili ich ľudia svojou vierou a tá ich aj živila. Problémom bolo, že každý stvorený boh trestal neveriacich a neposlušných, bol prchký a nedalo sa mu veriť. A čím viac mal nasledovníkov, tým bol mocnejší. Kým slobodne vládli na Zemi, šlo to s ľuďmi dolu vodou. Na prelome letopočtov sa pár lovcov konečne spamätalo a začalo ich hromadne loviť a potom ich uväznili. Sami však netušili kde, len otvorili portál do takzvanej subreality a tam ich uvrhli. Egregory nie je možné zabiť bežným spôsobom. Kým majú čo i len jedného nasledovníka, majú energiu a tá ich udržuje nažive. A vzhľadom na počet ľudí, kultúr a náboženských fanatikov, všetky egregory prosperovali. Až keď sa na ne úplne zabudne, keď sa vytratia z povedomia, až vtedy zaniknú. To sa ešte nestalo.

Tu v Pevnosti, väzení bohov, sú všetky chytené egregory. Niektoré sa búrili, chceli opäť vládnuť a trestať. Iné, na druhej strane, už nechceli žiť takýto život. Večnosť v tejto diere je oveľa väčším utrpením, než pomalá smrť a oni to začínajú chápať. Preto vznikli Dozorcovia. Dávajú im možnosť druhej šance. Podmienkou je, aby zabudli na svoje meno – božské meno, ktorým ich vzývali ich veriaci. Takisto im odoberú ich základnú silu, pre ktorú boli uctievaní. Všetky ostatné im nechajú, aby sa vedeli brániť. A keď sa presvedčia, že skutočne sú ochotní vzdať sa svojej umelo vytvorenej moci závisiacej od utrpenia a slepej viery, oslobodia ich. Áno. Lily úmyselne oslobodzuje najväčšie zlo tohto sveta. Keby na to prišli lovci, zrejme skončí podobne ako chlapec pred ňou.

Egregory vo svojej podstate sú len energie, no každá sa zdržiava v nejakej ľudskej forme, obvykle v takej, akú uctievali jej nasledovníci. Samozrejme, kedykoľvek ju mohli meniť. Dozorcovia im vždy dali na výber. Ďalšia zmena bola povolená len po premiestnení na iné miesto.

Samozrejme, nie každý bol ochotný pozrieť sa na vec aj z iného uhla pohľadu. Lily bola až do svojich štrnástich lovkyňa. No, viac-menej. Austrália veľmi démonov nelákala. Jedného dňa narazila na chalanov a tí spoznali, že možno nie je zaujatá ako ostatní. Povedali jej, že sú Dozorcovia a pomáhajú egregorám. Zaviedli ju do Pevnosti a keď uvidela to utrpenie, to depresívne prostredie, uvedomila si, že nikto, nech je akokoľvek zlý, by nemal takto trpieť celú večnosť, hlavne ak je ochotný sa zmeniť. Súhlasila, že zmení stranu. Dlhé roky ju trénovali, učili ju nové pravidlá o Univerze a rozvíjali jej schopnosti, aby bola schopná vykonávať svoju prácu zodpovedne. Nielenže púšťali na slobodu bohov, aj na nich dozerali a pravidelne ich kontrolovali.

Keďže je maximálne ťažké nájsť správneho psychológa, so schopnosťou astrálne cestovať, pre mocou posadnuté egregory s poruchou osobnosti, museli sa sami naučiť rozoznať, kedy to egregora hrá a kedy sa skutočne zmenila. Celý tento tréning mysle aj tela bol náročný. To, čo vedela ako lovkyňa, nestačilo. Maddox s ňou cvičil boj zblízka takmer denne a vždy ju pri tom pomyslení boleli všetky svaly v tele. Ale ani to nestačilo. Prednedávnom sa dozvedeli o rode Osloboditeľov, ľudí so zvláštnou schopnosťou vplývajúcou na egregory. A tak sa zahrabali v učebniciach dejepisu a jazykov, aby rod vystopovali do dnešných čias. A keď mali všetko na dosah, prišiel nepriateľ a bolo po všetkom.

Lily utrápene pozrela na chlapca. Kedysi býval nižším rímskym bohom. Zvláštne, obvykle oslobodzovali hlavne nižších bohov. Tí vyšší a známejší sa nechceli vzdať svojej moci.

„Poď so mnou," povedala nakoniec, dotkla sa mreží a tie zmizli. Chlapec neveriacky otvoril ústa. Lily mu priateľsky podala ruku. Váhavo sa jej dotkol a zastonal. Nikto sa ho nedotkol už celé tisícročia. Teplo ľudského tela preňho muselo byť rajom. Nemal tu žiadnu spoločnosť, žiadne jedlo, ani len posteľ. Tak ako ostatní. Nažive sú vďaka viere, preto nemajú potreby ako bežní ľudia. Ale Lily vedela svoje. Túžba po kontakte, dotyku a objatí je spoločná pre viac bytostí, než len ľudí. Chlapec vstal a impulzívne ju objal. Zrýchlene dýchal s hlavou na jej pleci. Dovolila mu to. Cítila jeho zúfalstvo a chcelo sa jej plakať. Ako môžu lovci očakávať, že uväznením sa všetko vyrieši? Áno, na chvíľu možno. No aj zlé bytosti najprv potrebujú lásku a prijatie, aby sa sami zmenili. Zlo kŕmi len ďalšie zlo a tu to je viditeľné. Utrpenie egregory len utvrdzovalo v tom, že pomsta je jediné riešenie. A oni už trpeli dosť. Tisícročia. Sakra, majú tu väzňov starých desaťtisícročia!

„Bude to dobré," chlácholila ho. „Všetko bude v poriadku."

Chlapec sa trhane nadýchol. „Si taká jemná," povedal.

Nuž, aspoň je slušný. Keď prednedávnom oslobodzovali Chrisa, bol taký zúfalý zo samoty, že sa na ňu vrhol s iným úmyslom. A nebol prvý. Chalani sa šli udusiť od smiechu, len čo ho od nej odtrhli.

„Vezmem ťa na krajšie miesto," šepla mu a jemne ho od seba odtiahla. Ruka v ruke vyšli z cely a zamierili vyššie. Na posledom poschodí Dozorcovia zariadili niekoľko ľudských bytov, aby pripravili egregory na fyzický svet. Museli sa naučiť, ako to chodí a získať vedomosti o súčasnej kultúre. K ich veľkému šťastiu ovládajú všetky svetové jazyky a len čo prišli do kontaktu s nejakou kultúrou, do ich hlavy sa nasypali vedomosti. V týchto bytoch, ktoré sú doslova medzi dvoma realitami, trávia tri až päť mesiacov. Je to najpríjemnejšie miesto v tejto pevnosti. Čas v nich je relatívny, to znamená, že plynie podľa požiadaviek. Dohromady majú desať bytov a keď sa prizrela bližšie, uvidela, že tri sú obsadené a jeden použitý, no neobnovený. Nebola si istá, kto ich obnovuje a prináša z fyzického sveta jedlo a nábytok, no ešte sa nestalo, že by neboli obnovené. Zvláštne. Teraz to videla prvý raz.

Odviedla chlapca do bytu a posadila ho za malý stôl v kuchyni. „Tu sa aklimatizuješ na dnešnú dobu," začala. „V spálni je niekoľko kníh s menami a ich významom, vyber si ktorékoľvek chceš. Manuál na používanie zariadení je tu." Podala mu hrubú knihu z komody nad drezom. „Ak by si ma potreboval, môj sprievodca sa volá Mia, zavolaj ju a ak to bude možné, prídem."

Neveriacky prechádzal rukami po jemnom povrchu stola a steny. Z očí mu stekali slzy. Toto je preňho milosrdenstvo. Raj. Preglgol.

„Jedlo je v chladničke a policiach, ak by si ho chcel vyskúšať. Voda je pitná," pokračovala po chvíli. Nemohla ho oslobodiť hneď a úprimne dúfala, že kým ubehne doba na jeho aklimatizáciu, bude už všetko vyriešené. „Ale úprimne ti doporučujem dlhú, teplú sprchu."

„Sprcha," povedal potichu. V jeho dobe niečo také neexistovalo.

„Tečúca teplá voda," vysvetlila krátko.

Prikývol. Očami hltal neznáme prostredie. Bol v miernom šoku, tak ako každý.

„Zvládneš to?"

Odkašľal si. „Pokúsim sa."

„Lily," zaznel z diaľky hlas jej sesternice.

„O-ó." Eleri musela byť pri jej tele. „Budem musieť ísť." Na ramene už cítila jej dotyk.