Pod líniou svetov

3

„Aha, to je ona," Eleri kývla k dievčaťu neďaleko nich. Rick si ju premeral. Lily bola priemerne vysoká a dosť chudá, čo ale je zrejme následkom pobytu v liečebni. Tvár mala okrúhlu a roztomilú, no strhanú, a svetlohnedé oči mierne vystrašené. Vlasy mali zvláštnu farbu, niečo medzi hrdzavou a hnedou a tvorili jedinečné odlesky. Z jej čŕt bolo jasné, že jej v žilách koluje maorská aj európska krv.

Lily k nim podišla a pozrela Eleri do tváre. Nedostalo sa jej žiadneho priateľského privítania.

„Ahoj, Lily. Neviem, či si ma ešte pamätáš..."

„Si Eleri," povedala Lily pokojne s cudzím prízvukom. „Videli sme sa pred piatimi rokmi."

„Správne. Vitaj v Angers." Neosobne jej podala ruku a Lily ju stisla. „Toto je môj priateľ Derick, odvezie nás domov," predstavila ho. „Viac batožiny nemáš?"

Pokrútila hlavou. „Len toto."

Eleri sa zamračila. Budú jej musieť zaobstarať vhodné oblečenie. Lily mala na sebe len ľahký svetrík a tenké nohavice, nevhodné do tohto počasia. „Dobre, tak poďme. Rick, vzal by si jej kufor?"

„Nie, to je v poriadku," bránila sa Lily, nechcela ich obťažovať. Už aj tak jej vadilo, že ju poslali sem. Jej rodičia vôbec nemali záujem starať sa o problém, ako ju občas nazývali. Áno, problém, alebo malá nehoda.

„Lily, ten kufor napriek svojej veľkosti určite váži viac ako ty," dohovárala jej Eleri. „Nechcem, aby si sa tu zlomila napoly."

Rick bez slova vzal kufor a spoločne vyšli na parkovisko. Lily sa hneď objala rukami, pretože jej bola zima. Čo je toto za počasie, sakra? Nasadila si kapucňu. Došli k autu a ona sa hneď nasúkala na zadné sedadlo. Celá sa triasla zimou. Rick naložil kufor a keď naštartoval, zapol kúrenie. Eleri ju nenápadne sledovala v spätnom zrkadle. Ľutovala, že mrzne, ale nenapadlo jej vziať náhradný kabát. Bude to musieť vydržať.

„Mama nemohla prísť," vysvetľovala. „S Owenom majú v nemocnici pohotovosť. Hromadná nehoda."

Lily len kývla hlavou, nenamáhala sa odpovedať. Mrzuto hľadela z okna. Budova vedľa budovy. Samý betón. Mesto nemalo konca a ona je tu teraz zavretá.

Viezli sa vyše pol hodiny, než dorazili k obytnej budove, kde sa nachádza jej nový domov. Vyviezli sa výťahom a Eleri odomkla byt.

Lily sa ocitla v malej, stiesnenej hale päťizbového bytu. Vlastne to boli dva byty a vyzeralo to tak, že jej rodičia odkúpili aj ten vedľajší a spojili ich. Z haly viedla chodba do celkom priestrannej obývačky a odtiaľ do ďalších izieb. Na konci hala prechádzala do kuchyne a jedny nenápadné dvere asi viedli do kúpeľne. Všade bol mäkký koberec.

Vyzula si obnosené tenisky a bola rada, že je konečne v teple. „Tvoja izba bude tamtá," ukázala Eleri na dvere v odľahlom rohu obývačky. „Ak si unavená, môžeš sa ísť vyspať, alebo ak dáš prednosť jedlu..."

Lily v tej chvíli zaškvŕkalo v bruchu. Nejedla takmer celý deň a túžobne pozrela na kuchyňu.

„Poď," Eleri ju zaviedla do kuchyne, zatiaľ čo Rick odniesol jej kufor do izby. „Mama tu pre istotu nechala nejaké jedlo." Vytiahla z rúry teplé lasagne. Nabrala jej poriadnu porciu a položila ju na stôl. Lily sa do nich hneď pustila. „Dáš si čaj? Na zohriatie."

Prikývla.

Kým ho Eleri pripravovala, vrátil sa Rick. „Tak ja pôjdem. Uvidíme sa zajtra v škole."

„Ďakujem za pomoc." Pobozkala ho. „Dávaj si pozor."

„Ako vždy. Majte sa." Odišiel za hlasného tresnutia dverí.