Pod líniou svetov

16

V tej chvíli ňou Eleri zatriasla a jej duch bol násilne vrátený do tela. Vletela doň rýchlosťou svetla a bolo to ako naraziť do čelného skla auta pri rýchlosti sto kilometrov za hodinu.

„Au!" vykríkla a chytila sa za hlavu. „Eleri, to si nemusela." Sípavo sa nadýchla. Pred očami mala niekoľko súhvezdí.

„Spala si ako mŕtvola. Vstala si ty vôbec od večera?"

Masírovala si spánky. „Áno. Zaspala som na obed. Koľko je hodín?"

„Pol druhej. Mama navrhla, že by si mohla zájsť von. Musím sa stretnúť s pár ľuďmi v meste, chceš ísť so mnou?"

„A dáš ma na vodítko?" prskla. Bolesť pomaly ustupovala. Aura sa jej upravovala.

Eleri si odfrkla. „Buď si istá, že zistím, ak urobíš niečo nevhodné. Obleč sa, o pätnásť minút je tu Rick." Vstala z jej postele a kúsok od dverí prekvapene zastala, presne v momente, keď Lilyina aura jasne zasvietila. Zarazene sa otočila a pozrela na farebný obal okolo svojej sesternice.

„Ešte niečo?" mrmlala Lily a škrabala sa z teplej postele.

Zamrkala. To nie je možné! Drogovo závislý človek nemôže mať takú auru. Snažila sa nedať najavo svoj šok. „Hm... teplo sa obleč," vyjachtala a vyšla von. Len čo zavrela dvere, vbehla do kuchyne. „Owen," šepla. „Videl si už drogovo závislého človeka s aurou jasnou ako Las Vegas?"

Pobavene nadvihol obočie. „Nie, aj keď tvoje prirovnanie sa mi páči. Prečo sa pýtaš?"

„Práve som bola u Lily a prisahám, takú auru mám po hodinovej meditácii."

„O tom pochybujem. Videl som jej krvné testy, stále je plná toxínov."

„Tak si počkaj, keď vyjde von."

O päť minút aj on zostal v nemom úžase. Lily si nič nevšimla, len sa obula, prehodila si cez plecia kabelku a čakala na sesternicu.

„Dostaň z nej, čo sa v tú noc stalo," šepol Owen Eleri a podal jej kreditnú kartu. „A daj jej toto. Dôverujem jej."

Eleri nevedela, čo si o sesternici myslieť. Zazerala na ňu celou cestou do mesta, zatiaľ čo Rick šoféroval. Aj ten si všimol neobvyklú energiu, no bol dosť inteligentný na to, aby mlčal.

Zastavil v centre mesta v podzemnej garáži a keď vyšli von, Lily si pritisla golier kabáta bližšie k telu.

Eleri pozrela na hodinky. „Sme tu skoro."

„Ani nie, videl som Nigelovo auto. S Maiou už sú tu," povedal Rick.

„Mohol by si ísť za nimi a počkať tam na mňa?" poprosila ho.

„Iste." Vzdialil sa od nich a Eleri sa otočila k Lily.

„Mám problém?" opýtala sa sucho.

„Čo keby sme sa pozhovárali?" navrhla pokojne a kráčala po pešej zóne. Nevedela, ako sesternicu spracovať a tak improvizovala.

Lily cupitala vedľa nej. „My dve? O čom?" Aj tak sa navzájom považujú za vyšinuté.

Eleri našla prázdnu lavičku a posadila sa na ňu. „O tebe. Posaď sa, prosím."

Nerob to, radilo jej podvedomie. Eleri sa tvárila nebezpečne úprimne a to ju desilo. Čo si vymyslela? S obavami ju poslúchla a očami behala všade dookola.

„Nie sme k tebe práve ústretoví, čo?" Opatrne sa usmiala.

Lily nemohla svoju rodinu viniť z ich pravidiel. Dali jej domov. „Nejde o to, Eleri. Veľmi si vážim, čo pre mňa robíte, aj keď ste ma tu asi nechceli. Ani tebe by však tento režim nebol príjemný."