Pod líniou svetov

49

Harmony sedela na operadle kresla a začala vysvetľovať: „Keď lovci prišli na to, čo je to egregora a ako zneužíva ľudí, začali bohov hromadne väzniť, to viete. Každá uväznená egregora sa ocitne v takzvanej subrealite pod astrálnym svetom, tak si to vysvetľujete, však?"

„Áno."

„Nuž, vaša fantázia ale nie je prispôsobená samotnému slovu subrealita a uväznenie chápete ako uväznenie. Cely, mreže a podobne. Tak ako si vaše mysle vymysleli a stvorili bohov, tak stvorili aj väzenie – doslova. Jednu celistvú realitu, ktorú zasvätení nazývajú Pevnosť. V nej sú všetky chytené egregory. Jedna vedľa druhej, v celách."

„Dobre, ale načo nám to hovoríš? Nič v zlom, ale mne je srdečne jedno, kde sa zloduchovia nachádzajú," prerušila ju Eleri. Neustále pohľadom kontrolovala Nialla, ktorý zatínal päste, no odhodlane stál v miestnosti a počúval. Nigel sa na otca súcitne usmial. Ich vzťah ešte stále stojí na vratkých nohách, ale aspoň sa už prestali nenávidieť.

Harmony si uhladila svoje dokonalé biele oblečenie, zastrčila za ucho prameň blond vlasov a pokračovala. „Len ma nechaj dohovoriť, dobre? Takže, Pevnosť je väzenie. Dá sa z neho uniknúť dvoma spôsobmi: oslabením hraníc, čo vzniká napríklad následkom použitia apokalypsy ako v Mainom prípade," pozrela na zružovenú čiernovlásku. Keď minulý rok ukradla apokalypsu, omylom začala vypúšťať bohov. Trvalo im dlho všetkých zase pochytať.

„A ten druhý spôsob?" naliehal Derick.

„Je zložitý. Vieš, bohovia bažia po moci. Ich veriaci im ju dodávajú aj do Pevnosti a keď jej majú dosť, využijú ju, aby vo fyzickom svete nejako prejavili samých seba – pomocou rôznych zjavení a zázrakov. Tak ich moc neupadne a oni môžu žiť ďalej. Je to taký kruh, aby sa na nich nezabudlo. No ak tú energiu zbierate a zbierate a nevyužívate celé tisícročia, môžete jej nazbierať dosť na to, aby ste sa oslobodili. Je to päťdesiat na päťdesiat, že na vás za ten čas nezabudnú a vy neupadnete do ničoty."

„Vedia to bohovia?" opýtala sa Fran šokovane.

„Asi áno, ale boja sa riskovať. Radšej budú živoriť, než aby riskovali. Za celé veky od vzniku poslednej civilizácie sa tento únik podaril jednému jedinému bohovi – egyptsko-akkadskému bohovi plodnosti, ktorého meno už ani neviem vysloviť."

„On unikol sám, bez pomoci?" neveril jej Nigel.

„Áno. Pred približne sto rokmi. A potom urobil poriadnu hlúposť..."

Maddox sa prechádzal popred Lily ako lev v klietke. „Po oslobodení som bol slabý, takmer mŕtvy. Tých pár nasledovníkov, ktorých som mal, ma nestačilo zásobovať energiou. Pár mesiacov som strávil na miestach, kde ma uctievali, aby som bol dostatočne silný," rozprával jej svoj príbeh.

Lily stála pri dverách ako socha, neschopná odísť, neschopná sa s ním hádať. To, čo jej hovoril, bolo neuveriteľné. Škandálne. A predsa tak nejako logické. Zhypnotizovane pozorovala jeho chôdzu predátora.

„Nežiadal som od nich slepú vieru. Povedal som im, kto som a že stačí, ak ma budú brať ako jedného z nich. V skutočnosti nás nemusíte uctievať, úplne stačí, že viete o existencii našej osoby. Ty si tiež nevedela, že som boh, ale už len tým, že si ma poznala, že ma poznáš, ma živíš."

No výborne, živí egregoru. Nič lepšie sa jej nemohlo stať.

„Samozrejme, na môj únik sa prišlo. Vlastne som len čakal, kedy ma vystopujú. Vyžiadal som si rozhovor s anjelmi vo vyšších dimenziách. Anjeli sa starajú o Zem, ľudí a lovcov. Povedali, že som nežiaduci element. Vtedy som im predložil návrh." Červené oči si premerali Lily a odhadovali, koľko ešte krehké dievča znesie. Už teraz bola zelená od jedu, roztrasená od strachu a napätá hnevom. Sama si o to koledovala. Nemala byť zvedavá. Nemala pátrať. Maddox nemá na výber, len postupovať násilne.