Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

14. Kapitola

Ráno som sa zobudila na zvláštny pocit, že sa na mňa niekto pozerá.

Otvorila som oči. Až vtedy som si uvedomila kde som.

"No dobré ránko." povedal a usmial sa.

"Ak sa pýtaš prečo tu tak nečinne sedím, tak ja som chcel vstať ale ty si ma tak nechcela pustiť, že mi bolo ľúto tak surovo odísť a zobudiť ťa tak som tu zostal. Ale musím uznať, Pattersonová, ty si nozaj veľmi prítulný človek," uškrnul sa.

"Ako myslýš prítul-" potom som si uvedomila, čo robím.

Obidvoma rukami som ho obyjímala. Najhoršie bolo, že som ho nechcela pustiť. Je mi tak príjemne.

Merlin Aimee spätaj sa!!! Kričala som sama sebe.

Rýchlo som si ruky stiahla a posadila som sa.

"Kde je Hagrid?" Spýtala som sa potom.

"Musíme si vymyslieť nejakú výhovorku." dodala som.

"A prečo, veď sa nič nestalo. Nikto o nás nevie nič máme vlastú ubytovňu pamätáš?"

Mal pravdu, zabudla som, že už nebývam s Rose a Dom.

"Čo si taká rozrušená?" Spýtal sa ma.

"Koľko je hodín?"

"Asi 10:00 prečo?"

"Ešte sa pýtaš?! Potter veď meškamé!" začala som znova panikáriť.

Prudko som vstala a začala som sa obliekať.

"Nie nie toto nie, čo poviem?!" Mrmlala som a popri tom som sa snažila prepchať cez hlavu rolák.

"Pattersonová ukľudni sa, aj tak už nestíhaš vyučovanie." povedal lenivo a znova si lahol.

"Ako môžeš byť pre Merlina taký pokojný?!"

"Jednoducho ma to tak nestresuje ako teba." vysvetlil mi.

"Ach jasné, veď prečo by aj malo, ty sa nepotrebuješ učiť." ironicky som povedala.

Hľadala som topánky, ktoré som nevedela pre najeký dôvod nájsť.

"Nie, nestresujem, pretože poznám človeka, ktorý mi môže pomôcť s učivom, keď niečomu nerozumiem." Povedal.

Pozrela som sa naňeho a zistila som, že sa opäť posadil a hľadel na mňa.

On mýslí mňa?!

"Ja?!" Spýtala som sa prekvapene.

Postavil sa a prišiel ku mne.

"Áno Pattersonová ty, ja ťa svojim šarmom dokážem presvedčiť na hocičo čo chcem." povedal frajersky a ja som sa chcela začať hnevať ale jeho blízkosť moje zmysly úplne opantala.

Spravil jeden krok vpred. Medzi nami bolo asi 10cm. To je až príliš, príliš blízko.

Pozrela som sa mu do očí. Merlin to som nemala robiť!

"Prečo si to myslíš?" povedala som po chvíli, keď som znova nabrala schopnosť rozprávať. Snažila sm sa znieť nad vecou ale moc sa mi to nedarilo.

"Ja si to nemyslím. Ja to viem." Povedal potichu.

"Tak mi povedz, ako to vieš?" naliehala som, pretože ma úprimne zaujímalo, ako to môže vedieť.

"Ach Pattersonová, je veľa vecí, ktoré viem. Je veľa vecí, ktoré ty o mne nevieš, aj keď si myslíš, že ma máš prečítaného."

"To neieje pravda, je veľa vecí, ktoré o tebe neviem a až teraz ich zisťujem, napríklad, že sa s tebou dá aj normálne porozprávať. Aj keď zatiaľ sme sa o ničom zmyselnom nerozprávali."