Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

51. Kapitola

Aimee

Zdvihla som tie veci čo boli na zemi a položila som ich znova na stôl.

"Merlin ty sa tak ľahko necháš vystrašiť," povedal James pobavene a sadol si vedľa mňa.

"Vieš o tom, že keď sa človek zľakne tak má nečisté svedomie?" Povedal mi a ja som veľavravne zdvihla jedno obočie a uprela naňho pohľad..

"To som veru nevedela," povedala som.

"Aimee Bella Pattersonová máš nečisté svedomie, čo predomnou skrívaš?" Opýtal sa ma a podozrievavo sa na mňa pozrel.

'No vieš, len ten fakt že ťa asi milujem,' povedala som si v hlave.

"Ja? Pfff, čo by som pred tebou skrývala?" 

"To mi povedz ty," povedal vážne a pozrel sa mi do očí.

'No tak Aimee! Pobozkaj ho!' Povedal môj vnútorný hlas.

'Nemôžem'

"Bell ja vidím na tebe, že ťa niečo trápi, vieš, že mi to môžeš povedať, možno sme sa často hádavali ale vždy si sa vedela na mňa spoľahnúť a ja na teba, a chcem aby si vedela, že sa na tom nič nezmenilo," povedal jemným a starostlivým hlasom.

Má pravdu, vždy som sa vedela na neho spoľahnúť a on zase na mňa. Aj keď sme sa nenávideli mali sme sa učitým spôsobom radi.

"Viem," povedala som potichu.

Jeho vážny pohľad sa zmenil na milý úsmev. Otočil sa a vybral si z tašky hrubú učebnicu elixírov.

V tom vošiel do triedy profesor Slughorn.

"Utíšte sa!" Povedal a všetci sme stíchli.

Hodina prešla celkom v poriadku.

Nastal čas obeda a tak keď skončila hodina sme sa vybrali do Veľkej siene. Prišli ku vchodu a tam nás čakalo nemilé prekvapenie. Loreta.

"Merlin Aimee tu si, všade som ťa hľadala, hrozne ma mrzí to čo som ti povedala," začala hovoriť a pritom sa semtam pozrela na Jamesa. Ja som sa na ňu prekvapene pozerala a keby vedľa mňa nestojí James tak by som si myslela, že halucinujem, 

"fakt mi to je ľúto vieš, mala som blbú náladu, prosím odpustíš mi?" Spýtala sa ma sladkým hlasom a milo sa na mňa usmiala.

"Pravdaže," povedala som "aj ja mávam zlé nálady, úplne ťa chápem," povedala som jej a milo som sa na ňu usmiala.

Ona mi úsmev opätovala a potom odišla.

Vošli sme do Veľkej siene a sadli sme sa stôl.

Ja som začala jesť to výborné jedlo čo bolo na stole no James, ktorý sedel oproti mne, sa naňho iba pozeral a po dlhom rozmýšľaní napokon prehovoril:

"Prosím ťa, povedz mi, že to čo si jej povedala si nemyslela vážne," 

"Merlin jasné, že nie, to čo mi povedala jej nikdy neodpustím ale teraz aspoň budem mať od nej pokoj, no ty si dávaj na ňu pozor," varovala som ho.

"Ja? Prečo?" Nechápavo sa spýtal a ja som sa naňho v šoku pozrela.

"Čo si nevidel ako sa na teba stále pozerala keď sa mi ospravedlňovala? Myslíš si, že sa mi ospravedlnila pretože jej to bolo ľúto? Haha tak to nie, videla ako si reagoval keď mi to povedala a tak si to chcela u teba vyžehliť," povedala som mu a on sa na mňa užasnuto pozeral.

"Veru som si nevšimol," zamrmlal.

"Ty si tak pomalý v týchto veciach," povedala som a pokrútila som halvou.

"Takže keď už sme toto vyriešili, tak, vieš ja nechcem byť dotieravý ale stále si mi neupratala tú izbu, mne už je blbé ťa s tým furt otravovať, dvakrát si uložila jedno tričko a potom si ihneď zdrhla," dopovedal a zakusol sa do kuracieho stehna.

Zrazu si vedľa Jamesa sadol Rolly.

"Ahojte!" Pozdravil nás a usmial sa. Merlin na Rollyho som úplne zabudla, tieto dni som ho skoro vôbec neviedela.

"Ahoj!" Povedali sme s Jamesom naraz.

"Tak čo je nového? Aké máte na dnes plány?" Opýtal sa nás.

"Ja musím upratať Jamesovi izbu," otrávene som pozerala a zamračila som sa na tú osobu, ktorá držala v ruke kosť od toho čo pred pár sekundami bolo kuracie stehienko.

"A ja musím davať pozor na to, aby z tej izby znova neutiekla," povedal James a s Rollym sme sa zasmiali.

James vyzeral úplne v pohode v Rollyho prítomnosti, dokonca sa naňho aj usmail.

Ja som sa na nich v úžase pozerala.

"Hhh, takže vy dvaja ste akože v pohode?" Opýtala som sa pomaly.

Pozreli sa na seba a naraz povedali: "Hej!"

"Mňa z toho porazí, chlapská logika, jeden deň sa idú prizabiť a ten druhý sú najlepší priatelia. Ja to už vzdávam v tomto svete," povedala som, postavila som sa a chcela som odísť no ešte ma zastavil James.

"Počkaj!" povedal, "po skončení školy ťa čakám pred dvrami mojej izby," 

Potom som odišla.

Ako som kráčala po chodbe tak som na jej samom konci uvidela panikáriť Rose.

Rýchlo som pribehla za ňou.

"Rose je všetko v poriadku?" Opýtala som sa jej a ona sa mňa vystrašene pozrela.

"Vieš Aimee je niečo čo som ti nepovedala,"

"O čom hovoríš?"

"No, pred asi štyrma dňami som si požičala od Jamesa jeho neviditeľný plášť a išla som do knižnice do zakázanej sekcie. Hľadala som tam jednu knižku, o ktorej som počula no namiesto toho som tam našla jednu inú, veľmi zaujímavú knihu volala sa magické metarsé. Nevedela som čo to znamenalo a tak som si ju zobrala.

Začala som ju čítať a tam bolo niečo veľmi čudné, v tej knihe boli opísané všetky dobrodružstvá ktoré sme ja, ty, James, Dom, Fred, Alex, Hugo, Albus... zažili. Prišlo mi to čudné ale čítala som ďalej. Minulú noc sa mi sníval nezvyčajný sen, že tá kniha skrývala niečo zvláštne tak som si ju prečítala znova, Aimee tam sa písalo o budúcnosti a bol to horor, ty a James ste boli mŕtvy a všetci ostatný sa stali luďožrútmi. A dnes ráno keď som sa zobudila tak tam tá kniha nebola." dopovedala a s hrôzou v očiach sa na mňa pozrela.

"Čo? Rose to je určite len nejaké zaklínadlo nejaký fór,"

"Aimee ale ako mohla tá kniha vedieť všetky dobrodružstvá, ktoré sme spolu zažili? Bolo tam aj to, ako spadla z metly," povedala a tým už zaujala moju pozornosť.

"Toto neznie dobre, mali by sme to nahlásiť," povedala som a chcela som vyraziť do zborovne.

"Čo blázniš?" zastavila ma, "ešte ma vyhodia zo školy za to, že som do tej sekcie vôbec išla,"

"Dobre, teraz sa hlavne ukľudni. Počkáme pár dní a potom uvidíme čo sa bude diať dobre?"

"Dobre," 

"Tak, a teraz poďme na hodinu transfigurácie," povedala som jej a vydali sme sa smerom na poschodie.