Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

26. Kapitola

Stačilo iba jedno kúzlo na to, aby som ho našiel. Bol zlatý a bolo na ňom vyryté P.P Asi ako Pattersonovci ale čo znamená to druhé P?

Zobral som si ho domov. Rozhodol som sa, že ho Pattersonovej dám až na druhý deň keď si poriadne oddýchne.

Ľahol som si na gauč a začal som premýšlať. Držal som retiazku v rukách a pozeral som sa na ňu.

'Ako je to vlastne mezdi nami?' Opýtal som sa sám seba.

Keby si jej povedal pravdu....

Nie! A čuš!

Merlin vieš že jej to budeš musieť povedať!

Nie nebudem!

Ako myslíš ale nevihneš sa tomu faktu že j-

"NIE!!" Zvrieskol som.

Aimee

Zobudila som sa ráno s takým plným nosom až som sa skoro zadusila. Zabudla som, že sa dá dýchať aj ústami.

Mama za mnou rýchlo pribehla a dala mi nejaký čaj čo chutil ako hlina.

Nieže by som vedela hlins chutí ale nie je ťažké si domyslieť.

Napila som sa a moje nosné diekry zacítili slobodu.

Cítila som sa úžasne až dokým som si nespomenula na točo sa stalo.

"Aimee choď k Potterovcom a poďakuj sa Jamesovi za to, že ťa doviedol domov!" Povedala mi prísne keď mi prišla dliať čaj.

"Ale mami prečo, veď ja-"

"Nebudem s tebou o tom diskutovať. A daj mu túto čokoládu." položila ju na môj nočný stolík.  

Vstala som z postele, schmatla barle, ktoré boli postavené vedľa nej a išla som k domu Potterovcov.

Nervózne som zaklopala na dvere.

Zrazu sa otvorili dvere. Vykukli z nich strapaté havranie vlasy.

Ále nie.

"Pattersonová?" Ozval sa "čo ty tu?"

"Hmm...ahoj, no ja - chela som... ja..." zhlboka som sa nadýchla. To mi vždy pomáha keď za zakokcem, "chcela som sa ti poďakovať za to, že si ma odniesol domov...a ešte ti mám dať za vďaku toto." vybrala som spoza chrbta čokoládu a dala som mu ju.

"Ďakujem," povedal a milo sa usmial. Videla som na jeho tvrári, že mi chce niečo povedať ale akoby si to potom rozmyslel.

Potom mi neviem ako skĺzli oči na jeho pery. Ihneď som sa spamätala a pozrela som sa mu do očí.

Merlin! Aimee prečo si taká tupá? Nabudúce sa budem pozerať na jeho čelo.

Rovnako ako niekoľkokrát pred tým som nedokázala uhnúť pohľadom. Tie jeho orieškovo hnedé oči mali jednoducho niečo do seba.

Hľadeli sme si uprene do očí a cítila som, že sa ku mne pomaly približuje. Opäť začala mojími žilami prúdiť elektrina.

Zrazu niečo vo mne niečo cvaklo a ja som sa vratila späť do reality.

"No tak ja už pôjdem," povedala som.

Bola som prekvapená, že sa mi podarilo odísť ale cítila som, že sa Potter uškrnul keď som sa otočila.

Skákala som na jednej nohe opretá o barle a rozmýšľala som, prečo sa vlastne uškrnul.

Pre všetkých svätých Aimee!! Zakričalo na mňa moje svedomie.

Čo zase chceš? 

Ty si strašne pribrzdená!!

A prečo?

Pretože sa sorávaš akoby si mala zahmlené okuliare, veď sa na to pozri, pozri sa na tú celú situáciu!

Vieš čo? Nechaj ma tak nemám náladu na takéto reči.

Takto ubehli posledné dni mojích zimných prázdnin. Noha sa dala do poriadku. Som tak rada, že už tie barle neuvidím.

Na Rokforte som si vybalila veci ale znažila som sa to spraviť skôr ako príde Potter.

Ľahla som si na posteľ a potom mi niečo došlo.

Teraz budem musieť mesiac robiť Potterovi poskoka.

NIEEEEE!!!!!

Zakričalo mi v hlave.

V tom mi niekto zaklopal na dvere.

"Kto je?" Opýtala som sa.

"Santa klaus," ozvalo sa "Pattersonová kto asi?"

Zasmiala som sa a pustila som ho dnu.

"Takže ak si myslíš, že som zabudol na to, že máš byť mojou asistentkou pri všetkom čo robím tak si sa mýlila, ale ak splníš svoj trest bez veľkých komplikácií mám pre teba darček."

"Aký darček?" Spýtala som sa.

"Keby som ti to povedal už by to nebolo ono. Tak čo... platí?" navrhol a načiahol ku mne ruku.

Zhlboka som sa nadýchla a povedala som:

"Platí."

A vo chvíli kedy sme si podali ruky som to začala ľutovať.