Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

53. Kapitola

S dievčatami všetko išlo hladko, bolo mi až podozrivé, že mi to s tou herbológiou uverili. Možno to bude tým, že mali toľko úloh, že ani nezaregistrovali, že som niekam odišla.

Rozmýšľala som čo si obliecť.

Keďže to je párty tak asi niečo trblietavé?

V skrini som našla takú peknú striebornú sukňu do Ačka, dala som si k nej čisto čierne tričko, ktoré som si zapravila pod ňu.

Pravdaže k tomu som si dala mikinu a hrubú zimnú bundu keďže stále vonku snežilo.

Pozrela som sa do zrkaldla.

Myslím si, že vyzerám celkom dobre, som oblečená tak akurát ani nie moc prehnane elegantne a ani nie moc športovo.

Vyšla som von pred klubovňu a tam už na mňa čakal James.

Keď ma uvidel od prekvapnia otvoril ústa, ale potom sa spamätal a ihneď ich zavrel.

"Wow," bolo jediné, čo dokázal povedať.

"Vyzeráš strašne...," povedal a mne zmizol úsmev z tváre.
"Nie, nie, Merlin srandujem, Bell vyzeráš úžasne," povedal rýchlo a pohladil ma po ruke.

"Ďakujem, ani ty nevyzeráš najhoršie," povedala som.

Mal na sebe čierne rifle a tmavomodrú košelu.

"Ideme?" Opýtal sa ma.

"Áno, ale kde je Alex?"

"Hhh," videla som ako znervóznel. Musím povedať, že ma to celkom znepokojilo. Väčšinou si je vždy so všetkým istý, ale teraz pri takej jednoduchej otázke znervóznel?

"Alex tam už je, vieš, musel tam byť skôr keďže to organizuje," povedal a poškriabal sa na zátylku.

"Aha, dobre," povedala som a rýchlo som od neho odvrátila zrak.

Mám dve možnosti, buď sa ihneď rozbehnem preč, pretože sa úprimne bojím toho, z čoho je James nervózny, alebo pôjdem s ním. Radšej si asi vyberiem tú druhú možnosť. Potom by to bolo príliš veľa vysvetlovania; Aimee prečo si tak utiekla? Bolo to kvôli mne?

Znova sme sa dostali do tej chodby kam sme išli vtedy s Fredom, stena sa rozpradla a my sme vtúpili do Rokvillu. Aj keď to stále bolo neuveriteľné ako sa tá stena rozpadla, tentokrát ma to už tak nevzrušovalo ako naposledy.

Prišli sme k Medovým labkám. Otvorili sme dvere a vošli sme dnu. Teplý a sladký vzduch mi udrel do tváre, zhlboka som sa nadýchla a užívala som si tú úžasnú sladkú vôňu.

Pozrela som sa navôkol ale Alexa som nikde nevidela. Vlastne, keď sa na to tak pozerám, tak mi nepríde, že by sa tu konala nejaká párty. Všetko vyzeralo úplne normálne.

Otočila som sa na Jamesa.

"James kde je Alex? Kde sú všetci?"  opýtala som sa ale on sa na mňa iba usmial.

"No vieš..." začal a vykročil vpred.

Ale nie!! Toto neznie dobre!

"Pravdou je, že sa žiadna párty nekoná..." povedal a mne sa zastavilo srdce... no keď uvidel môj pohľad ihneď pokračoval, "vymyslel som si to...ja...vedel som, že by si so mnou do Rokvillu len tak nešla a tak mi napadlo toto," povedal a previnilo sa na mňa usmial.

Ja som začala cítiť motýliky v bruchu a znova som pocítila ako mojím telom prešiel obrovský prúd elektriny.

Nevedela som, čo som v tom momente mala robiť. Mám utiecť? Nie! To by som bola iba zbabelá.

Ani neveim prečo, začala som sa jemne červenať a keď to James uvidel zasmial sa.

"Poď," povedal, "mám tu pre teba malé prekvapenie," chytil ma za ruku a ťahal ma za sebou. Keď sa ma dotkol srdce mi začalo tĺcť ako šialené. Merlin, aké prekvapenie?!

Prešli sme cez jedny hnedé dvere, hore schodmi až sme sa ocitli v podkroví.

Tam som sa zastavila. V strede miestnosti bol malý stôl.

Mal nádherný bordový obrus, v strede bola sviečka a boli na ňom taniere, aj poháre.

Bolo to ako z romantického filmu iba zvláštne bolo, že ten stôl bol veľmi nízky.

Zo stropu visela lampa, ktorá svietila tak starožlto, že v tej miestnosti vytvárala pohodovú a príjemnú atmosféru.

Pustil mi ruku a podišiel ku stolu. Sadol si zaň na huňatý modrý koberec, ktorý bol na zemi.

"Madam, vaše miesto," ukázal na miesto oproti.

Prišla som k tomu stolu a sadla som si na ten hebký koberec.

Rukami som po ňom prešla. Merlin taký si musím zaobstarať doma.

James sa u smieval sa od ucha k uchu a mal spokojný výraz na tvári.

"Takže, slečna Pattersonová vitajte v tomto útulnom mieste, pripravili sme pre vás dva chody," začal hovoriť a ja som sa naňho usmievala, "ako prvý chod sú palacinky s nutellou,"  luskol prstami a na stole sa mi objavil tanier s lahodne vyzerajúcimi palacinkami.

S úžasom som sa pozrela na to jedlo a potom s ešte väčším nadšením na Jamesa. Tomu sa leskli oči od radosti.

Rýchlo som chytila do ruky príbor a dala som si prvé sústo do úst.

Boli výborné.

"Hmm, sú úžasné," povedala som a dala som si ďalšie sústo do úst.

"To som rád, teraz je asi správny čas povedať, že som ich robil sám," povedal a ja som naňho vypleštila oči.

"Toto si robil sám?!" Prekvapene som sa spýtala.

"No, mal som trochu pomoci od Lucy ale inak som to robil ja," vysvetlil a tiež si dal kúsok.

Napadlo mi či to nie je náhodou otrávene ale to by som ho možno urazila a to som veru nechcela.

Aimee stačí ti toto ako dôkaz, že ťa má James rád? Pripravil ti večeru s tvojím najobľúbenejším jedlom!

"Nevedela som, že vieš variť," povedala som a napila som sa tekvicového džúsu, ktorý sa objavil na stole.

"Je toho veľa čo o mne ešte nevieš,"

"Takže predomnou skrývaš nejaké veľké tajomstvá?" Opýtala som sa temne.

"Iba jedno," povedal potichu a uprel na moju tvár tie svoje orieškové oči, ktoré na moje labilnné srdiečko pôsobili asi tak, ako by naň pôsobil hocijaký šport.