Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

61. Kapitola

Ešte chvíľu som sedela na tých ľadových schodoch no potom som sa vrátila naspäť do klubovne.

James tam už nebol. Usúduma som že sa pravdepodobne vrátil do izby.

Vyšla som po schodoch do svojej izby. Zavrela som za sevou dvere keď zrazu:

"Konečne!" povedal, "už.som si myslel že sa nikdy nevrátiš," hovoril a pohodlne ležal na mojej posteli.

V šoku som sa naňho pozerala.

"Čo-čo tu robíš?" Opýtala som sa nechápavo.

"Čo tu robím? No, čakám tu na teba, mám pre teba niečo," povedal, naklonil sa do z postele a vyitiahol nejakú takšu do vzduchu.

"Pre mňa?"

"Áno, toto sú moje domáce úlohy, páči sa," povedal, postavil sa a strčil mi ten ruksak do rúk.

"A čo ja mám akože s tvojími domácimi úlohami?"

"Merlin Bell porozmýšlaj nad tým, čo asi môžem od teba chcieť keď ti dám do rúk moje domáce úlohy?!"

V tom mi to docvaklo.

"Nie, tak to teda nie, snívaj ďalej," povedala som mu a hodila som tú tašku na zem.

"Dobre počujem?" Opýtal sa a naklonil sa ku mne, "niekto tu odmieta splniť môj príkaz?"

Merlin zase som na to zabudla!! Kedy to už konečne skončí?! Už len pár dní Aimee, iba pár dní.

"Ach do čerta s tebou!" Zavrčala som.

Zdvihla som tú poondiatú tašku zo zeme a sadla som si za stôl, ktorý som mala v izbe.
Čakala som že James sám od seba odídie z mojej izby ale on si ľahol naspäť na postel a začal ma pozorovať. Aj keď som k nemu sedela otočená chrbtom, cítila som jeho pohľad na svojom chrbte čo ma veľmi znervózňovalo.

Pomaly som sa k nemu otočila.

"Hhh, už môžeš odísť," povedlaa som mu a pozrela som sa na dvere.

"Nechce sa mi, mne je tu dobre,"

"Ale mne sa nepači keď ma tu pozoruješ tak odíď,"

"Ale, ale, nebidaj ťa znervózňujem?" Povedal prefíkane a doplazil sa na opačný koniec postele, čiže bližšie ku mne.

Oficiálne potvrdzujwm že James Sirius Potter vie čítať myšlienky! Inak to naozaj neviem vysvetliť pretože toto jeho ivažovanie je až príliš pravdivé na to aby mu to iba napadlo.

"Čo? Nie! Iba nemám rada keď na mňa takto mlčky hľadíš, potrebujem sa sústrediť," povedala som.

"Takže ja ťa rozptyľujem?"

"Merlin nie ja-"

"Pokoj," zasmial sa a postavil sa. Podišiel ku mne a za zašepkal mi:

"Zapamätaj si jednu vec, Bell, ty nevieš klamať, a hlavne nevies oklamať mňa," jeho dych ma šteklil na krku, dal mi jemný bozk na líce, čo spôsobilo že mojím telom prešiel nával energie, vystrel sa a odišiel z mojej izby.

Trvalo mi niekoľko minút kým som sa spamätala. Merlin čo dokážu jeho dotyky s mojím telom. Človek by neuveril.

Pustila som sa do robenia jeho úloh, mal to také ľahké, nechápem čo na to nechápe, chápete?

Ako som písala zrazu som zapučila silné dupoty, ktoré sa blížili smerom ku mojím dverám. Dvere sa prudko otvorili a  nich stála Rose, bola bledá a vystrašená ako by práve uvidela mŕtvolu.

"Aimee! Vďaka Merlinovi že si tu!" Ptibehla ku mne a silno ma objala. Ja som jej objatie opätovala a pritom som hovorila:

"Ahoj Rose, stalo sa niečo?"

"Neuveríš, stála som sa chodbe, hej, a rozprávala som sa s jednou bystrohlavčankou keď v tom som uvidela Alexa prechádzať naokolo. Rozlúčila som sa s ňou a prišla som za ním, povedal mi že prave mal dejiny mágie. Keď som sa aj s ním rozlúčila išla som do chrabromilskej klubovne a predtým ako som vstúpila dnu, odtiaľ vyšiel Alex. Merlin ako sa tam stihol dostať? Pozdravil ma a ja som sa ho spýtala kam ide a on povedal že na dejiny mágie, Aimee niečo sa tu deje!" Povedala a zvalila sa na moju posteľ.

"Rose upokoj sa, čo ty vieš, možno sa do tej klubovne preniesol a zabudol že na dejinách už bol,"

"Ale my sme ešte len piataci, prenášať sa učí v šiestom ročníku,"

"Aha, tak na to som zabudla ozaj a čo tá tvoja kniha? Už si ju našla?"

"Nie, veď to je to, veľmi sa bojím že toto všetko má na starosti tá kniha,"

"Ako môže obyčajná kniha zapríčiniť to, aby Alex zabudol že už mal dejiny mágie?" Ironicky som sa spýtala a prisadla som si k nej.

"Robila som taký malý prieskum, a vieš, čo som ti hovorila o tom že tá kniha mala napísané všetky udalosti čo sa nám stali a čo sa aj stanú?"

Prikývla som.

"No, tak ja si nemyslím že Alex zabudol skôr si myslím že Alex tie dejiny nikdy nemal," povedala a ja som sa na ňu nechápavo pozrela. Nerozumela som jej ani slovo z toho čo povedala. Keď uvidela môj výraz tak pokračovala v rozprávaní.

"Myslím to tak, že ten človek čo mi ukradol tú knihu že prepísal budúcnosť,  amiesto toho aby mal alex dejiny mágie o 11:00 mal ich o 12:00,"

"Rose počuješ čo rozprávaš? To je úplná hovadina," povedala som jej.

"Tak amo onak to chceš vysvetliť?!" Naštvane sa spýtala.

"Čo ja viem, možno sa niekto napil všehodžúsu a predobedom po Rokforte behali dvaja Alexovia,"

"Hmm, to mi nenapadlo," povedala a zamyslela sa.

"No vidíš," povedala som. Rose po chvíli zdvihla hlavu a pozrela sa po mojej izbe.

"Máš to tu naozaj pekné," povedala, no potom jej zrazk pristál na skolskom stolíku.

"Eeee, nerobila si si náhodou domáce úlohy ešte u mňa?" Opýtala sa.

"Áno robila," povedala som.

"A čo je potom toto?" Ukázala prstom na tú hromadu papierov na stole.

"To sú Jamesové domáce úlohy,"

"Prečo pre Merlina robíš tomu bláznovi domáce úlohy?"

"Pretože mi to prikázal a ako som vám už hovorila musím robiť všetko čo povie, ale našťastie už iba štyti dni. A vraj má pre mňa nejaké prekvapenie," povedala som no potom som ihneď začala ľutovať tú poslednú vetu. Ale pre Merlina ja sa musím prefiltrovať, nemôžem to všetko dusiť v sebe. Nestačí že nemám komu povedať môj najnovší objav toho že mám Jamesa Siriusa Pottera rada viac ako by mi bolo po vôli  aj keď to vie Rolly ale on nieje dievča, on nechápe moje problémi.

Merlin a teraz Rose s tou knihou... čo ako to je naozaj niečo vážne? Prepísal budúcnosť? To sa dá? Ak sa dokáže duša rozdeliť na dvanásť kúskov tak potom sa môže meniť budúcnosť. Aj keď ak to je pravda tak to neveští nič dobré.

To mi pripomína, zajtra mám ako prvú hodinu veštenie.

Ahooj! Tak tu je ďalšia časť.

Veľmi dúfam že sa vám páčila.
Prepáčte že už nezverejňujem každý deň ale takto mi to viac vyhovuje :)

Do KOMENTU mi pokojne napíšte čo ste si mysleli.
VOTE pravdaže poteší.

Ospravelňujem sa za gramatické chyby a dúfam že budete pokračovať v čítaní.