Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

75. Kapitola

"Ale ja som sa spýtala skôr," rýchlo som povedala.

"Jasné, že si to myslím, Merlin Bell hocikto, kto si to nemyslí je úplný idiot,"

Ja som sa usmiala a jemne som sa začala čevrenať.
Ona to pravdaže zbadal a usmial sa.

"A teraz ty, povedz mi pravdu,"

"Merlin James a čo chceš počuť? Čo si o tebe myslím? No myslím si, že si chalan, myslím si že len predstieraš to, že ti nejdú elixíry a-"

"Merlin to nie, a čo? To ako vážne si myslíž že predstieram? Načo by som to robil?" zasmial sa.

"No áno, vieš niekedy mi príde, že sa v tom vyznáš viac ako ja, vieš veľmi dobre ako krájať a koľko ingrediencií do toho treba dávať ale vždy to dopadne zle, teda pravdaže ak ti nepomáham,"

"Ale ale, teraz nemeň temu, stále som nepočul odpoveď,"

"A čo ak sa rozhodnem ti to nepovedať?"

"Nuž slečna Pattersonová potom vás donútim mi to povedať," povedal a usmial sa.

"Vieš James takto ti to poviem, ja mám určitú hrdosť hej? A nemôžem si dovoliť len tak hovoriť svoje city každému koho stretnem, alebo každému čo sa ma na to spýta,"

"Ale teraz si sa práve priznala, že ku mne uchovávaš nejaký cit,"

"James prestaň manipulovať s mojím mozgom, a jasné, že k tebe prechovávam nejaký cit, ku každému prechovávam nejaký cit, napríklad to, že som ťa predtým nenávidela to bol tiež cit a-" hovorila som keď som zrazu uvidela šialený víraz v jeho tváry.

Merlin čo som povedala?!
On sa zrazu postavil a stále sa tak šialene na mňa pozeral.

Ja som si uvedomila, že sa už môžem pohnúť a tak som sa tiež postavila a podozrievavo som sa naňho pozerala.

"Práve si sa priznala!" povedal a naširoko sa usmieval.

"Čo? Nie! Veď som nič nepovedala,"

"Práve si priznala, že ma už máš rada,"  povedal a jemne sa zasmial.

"Čo? Ale veď to som nepovedala," zvážnela som.

"Bell, uvoľni sa, si strašne napätá," povedal a priblížil sa ku mne.
"Veď vieš, že to nieje nejaká skúška,"

"Vieš čo? Keď si toto zo mňte to fakt nejakým zázrakom dostal, tak teraz ty odpovedz mne,"

"Počúvam,"

"Ale pravdivo," varovne som zdvihla prst.

"Neopovážim sa klamať," povedal a pozrel sa mi do očí.

"Máš..." začala som ale odmlčala som sa lebo som si prestávala byť istá či to bol dobrý nápad.

"Bell, neboj sa, pokojne sa ma spýtaj hocičo," povedal priateľsky a tak som sa na to odhodlala.

"A ty? Máš ma rád James?" Opýtala som sa a vydela som jeho prekvapený víraz.

"Naozaj sa ma pýtaš či ťa mám rád? Merlin Bell, myslíš si, že keby som ťa nemal rád, tak by som urobil toto?" Povedala a dal mi pusu na líce.
"Alebo toto?"
Dal mi pusu na druhé líce.
"Alebo toto?" Začal ma znova šteklit pod rebrami a ja som zase pomaly išla k zemi a ocitli sme sa tam, kde sme boli. On sa smial na tom ako som sa ja smiala z toľkého šteklenia.
"Alebo toto," povedal a prestal ma štekliť. Chvíľu sa na mňa pozeral a ja som len čakala čo teraz vymyslí, pomali sa začal ku mne nakláňať až naše pery delil asi centimeter, keď v tom.....................sme započuli nejký hlas.